Dvadsaťpäťročnému centrovi New Yorku Rangers koluje v žilách iránska krv po otcovi Mehrdadovi a fínska po mame Ritve. Plynule hovorí po švédsky, anglicky, fínsky, perzsky a na ľadových plochách okamžite nájde reč s kýmkoľvek.
Špecialista na finálové góly
Na majstrovstvách sveta v Dánsku vytvoril s Rakellom a Janmarkom produktívnu prvú formáciu, ktorá výraznou mierou prispela k triumfu Švédov. Šesť gólov a päť asistencií vynieslo Zibanejada na siedmu priečku v kanadskom bodovaní šampionátu. S desiatimi pluskami sa delil o piatu pozíciu v hodnotení plus/mínus.
„Hrať s Rickardom a Mattiasom bola obrovská zábava. Obaja skvele vedú puk a dobre korčuľujú. Snažil som sa ich z pozície centra čo najlepšie podporovať,“ vraví Zibanejad o spolupráci s krajanmi, rovnako pôsobiacimi v NHL. Vo finále so Švajčiarskom vyrovnával v druhej tretine na 2:2.
Rodák z mestečka Huddinge absolvoval v Kodani svoj prvý seniorský šampionát a vynikajúco nadviazal na svoju účasť na juniorských MS z roku 2012. V Alberte sa vtedy švédski mladíci rovnako tešili zo zlatých medailí. Vo finále s Ruskom (1:0) strelil v predĺžení zlatý gól. Z majstrovstiev sveta do 18 rokov má doma jedno striebro.
Center číslo jeden
V tej istej sezóne, keď získal zlato na juniorských MS, odohral nádejný center aj svojich prvých deväť stretnutí vo vysnívanej NHL. V kempe Ottawy (draftovala ho v roku 2011 zo šiestej priečky) si vybojoval miesto v prvom tíme a hneď pri premiére v profilige zaznamenal prvý bod za asistenciu. Po deviatich dueloch ho Senators uvoľnili na hosťovanie do Djurgardenu.
V priebehu nasledujúcich štyroch sezón sa prepracoval medzi opory Ottawy. Napriek tomu ho v lete 2016 vedenie klubu vymenilo do New Yorku za Derricka Brassarda. Rangers s ním o rok podpísali lukratívny nový kontrakt na päť sezón vo výške 26,75 milióna dolárov.
Rangers majú za sebou poriadne nevydarenú sezónu, ale práve Zibanejad patrí medzi jednu z mála svetlých výnimiek. Výborne sa zhostil úlohy prvého centra a získal si srdcia fanúšikov.
„Vždy som chcel byť center číslo jeden. Mám za sebou prvý rok v pozícii, keď nastupujem pravidelne buď proti najlepším alebo proti najlepšie brániacim hráčom súpera. Stále sa len učím, ako to zvládať. Chcem celej organizácii dokázať, že urobila správne rozhodnutie. Zároveň chcem sám sebe dokázať, že na to mám,“ vravel Zibanejad po skončení základnej časti pre The New York Post.
Útek z Iránu
Center so šikovnými rukami by sa nikdy nestal hviezdou Švédska a NHL, keby sa jeho otec v roku 1983 neodhodlal k odchodu z Iránu.
Ešte predtým si odslúžil dva roky v iránskej armáde. Nešlo o žiadne oddychové obdobie, bolo to práve v čase iránsko-irackej vojny. Síce pracoval najmä v administratíve, ale počas ofenzívy sa musel zapojiť aj do boja.
„Nemal som na výber. Keby som nenastúpil do armády, poslali by ma okamžite do väzenia, prípadne by som dopadol ešte horšie. Takto som bol v armáde a bojoval za niečo, s čím som vnútorne absolútne nesúhlasil,“ priznal Mehrdad v rozhovore pre The Hockey News po synovom drafte.
„Som veriaci a verím všetkému, čo je napísané v Biblii. V Iráne nemáte možnosť rozhodnúť sa sám. Musíte robiť, čo vám povedia. Nakážu vám aj to, čo si máte myslieť, čo som nedokázal akceptovať,“ vysvetľoval.
Ako katolík mal veľký problém s radikálnym islamom. Náboženská nesloboda a vysoká pravdepodobnosť prenasledovania pre jeho názory ho prinútili opustiť rodnú krajinu. Vo Švédsku stretol Ritvu, ktorú si neskôr vzal za ženu. O desať rokov sa im narodil syn, ktorý sa namiesto otcovho obľúbeného tenisu zamiloval do hokeja.
Okrem neho miluje Zibanejad aj hudbu. V júni 2017 vydal svoju prvú skladbu – Forever.