Tréner Rostislav Čada (63) aktuálne vedie juniorov vo švajčiarskom klube Ambri-Piotta.
„Postup Švajčiarov do semifinále majstrovstiev sveta ma neprekvapil. Prekvapilo ma, že ho nedosiahli už skôr,“ podotýka.
V čom tkvie súčasný úspech švajčiarskej reprezentácie? Od zisku striebra na MS v roku 2013 ustúpila z pozícií…
V postupe do štvrťfinále sa zrkadlí systematická a koncepčná práca. Starostlivosťou o mládež počnúc, veľmi kvalitnou domácou súťažou končiac. Liga je veľmi rýchla, v jednotlivých mužstvách korčuľujú viaceré silné individuality. V každom môžu byť maximálne štyria cudzinci, väčšinou zo zámoria. Kluby si dávajú záležať, koho kúpia, na legionárov sú prísne kritériá. Ide spravidla o špičkových hráčov, ktorí vedia potiahnuť domácich – a súťaž z toho profituje.
Aký herný štýl prevláda v najvyššej súťaži?
Zjednodušene: ide o kombináciu zámorského spôsobu hry s prelínaním prvkov českej, švédskej a fínskej školy. Vidieť to aj v hernom prejave reprezentácie: dôrazný vzadu, priamočiary dopredu. Napokon, o tom, že je náročné prekonať dôslednú švajčiarsku defenzívu, sa presvedčili aj Slováci. Gólovo vyšli naprázdno, v ich vzájomnom súboji sa rozhodlo o štvrtom postupujúcom z A-skupiny. A ten vo štvrťfinále zdolal Fínov, víťazov druhej skupiny.
Prišiel obrat k lepšiemu pred rokom a pol po príchode trénera Patricka Fischera, od roku 1997 prvého Švajčiara na lavičke národného tímu?
Určite má na tom výrazný podiel. Poznám ho z obdobia, keď ešte hrával za reprezentáciu. Má skúsenosti aj z NHL, pôsobil v ruskej superlige. Dobre pozná súčasný svetový hokej, získané poznatky uplatňuje v národnom tíme. Poskladal ho veľmi dobre z hráčov najvyššej domácej súťaže a z NHL. Z Ambri je v ňom obranca Michael Fora.
Foto: TASR, Martin Baumann
Čo najviac charakterizuje hru Švajčiarov?
Účelná organizácia a vysoká intenzita hry, individuálna i kolektívna disciplína, čo vidieť v presilovkách i oslabeniach. Natrénovaná vedomá činnosť, veľmi dobrý pohyb, fyzická i mentálna odolnosť. To je pevný základ, ktorý dáva hre tvár.
Ako prijala verejnosť postup do súbojov o medailu?
S miernym optimizmom, no k medaile chýba ešte jeden krok. Na Švajčiaroch sa mi páči – a to je črta tunajšej spoločnosti – že nepreháňajú ani úspech, ani neúspech. Pri prehre nie sú takí negatívni voči trénerom i hráčom ako trebárs v Česku alebo na Slovensku.
Ako sa vám pozdávali výkony hokejistov Česka a Slovenska?
Slováci až na výpadok proti Švajčiarsku hrali na hranici svojich možností, zanechali vo mne pozitívny dojem. Mužstvo je prísľubom do budúcnosti. Myslím, že tím i ľudia okolo Miroslava Šatana sa vydali správnou cestou. Česi podávali v skupine kolísavé výkony – a to ich stálo postup do semifinále. Nemám na mysli len tesnú prehru s USA vo štvrťfinále – v ňom takisto nepodali najlepší výkon – ale ich celkové vystúpenie na turnaji.
Rozhodla o vypadnutí Ruska vyššia kvalita Kanady, ktorú jej dávajú hráči z NHL?
Súboj Ruska s Kanadou by som nebral ako konfrontáciu KHL a NHL. Rusi v porovnaní s olympijským turnajom, ktorý vyhrali, pôsobili na majstrovstvách sveta kompaktnejšie. Určite sú z vypadnutia veľmi sklamaní, no mohli takisto postúpiť ako postúpila Kanada. Hrali s ňou vyrovnanú partiu.
Tipnete si, kto získa titul?
Tipovanie nie je moja silná stránka, no nevylúčil by som relatívne prekvapenie.
Ostanete v Ambri aj v budúcej sezóne? Nemáte ponuky zo Slovenska?
Po odchode z Košíc som bol od vlaňajšieho marca voľný. Vtedy som dostal aj dve ponuky zo slovenskej extraligy, no poďakoval som za ne. V decembri ma oslovili z Ambri-Piotta, kde som v minulosti už pôsobil, či by som sa nepokúsil zachrániť v najvyššej súťaži juniorský tím. Keď som ho prevzal, bol na poslednom mieste, no v najvyššej súťaži sme sa udržali. Už sme začali letnú prípravu, mám zmluvu aj na ďalšiu sezónu. Hovorí sa, nikdy nehovor nikdy, no už mám svoje roky a pôsobiť na Slovensku sa nechystám. Veľmi rád však spomínam na Bratislavu i Košice, kde som trénoval a mám tam aj veľa priateľov.