„Chceli sme sa v tretej tretine pokúsiť o vyrovnanie. No prišlo bum-bum v závere druhej, rozdiel bol razom trojgólový a to už bolo na nás príliš,“ priznáva jeden z asistentov kapitána Juraj Mikuš (28).
Čomu pripisujete, že ste aj v druhom zápase po sebe dostali šesť gólov?
Američania boli oproti Rusom oveľa viac hrateľní. Do stavu 1:2 to bol takmer vyrovnaný zápas a mali sme aj šance na to, aby sme sa dotiahli. Opäť sme však urobili hlúpe chyby, ktoré sa na takomto fóre nemôžu stávať. V závere druhej tretiny nám súper strelil dva góly v rýchlom slede a to už sa, v našom silnom kŕči, hrá naozaj veľmi ťažko.
Bol súper o toľko lepší ako ukazuje skóre?
Vo všetkých zápasoch na turnaji, s výnimkou Rusov, sme ukázali, že môžeme hrať určité úseky vyrovnane s kýmkoľvek. No ťažko je nám to dodržať celých šesťdesiat minút, keď je takmer polovica mužstva po prvý raz na šampionáte. Proti takým hráčom, akí sú v zostave Ruska či USA, ale aj iných tímov, ešte nikdy nehrali. Je to o neskúsenosti.
Zlomili vás dva góly v závere druhej tretiny. Nemalo už po nich mužstvo morálne sily na dohratie zápasu s lepším výsledkom?
Pred inkasovanými gólmi sme mali v hlave, že prehrávame o jeden, čoskoro ideme do kabín, tam si oddýchneme a v záverečnej tretine sa pokúsime vyrovnať. No prišlo bum-bum a rozdiel bol razom trojgólový. Pri našej streleckej forme na šampionáte je to príliš veľký rozdiel. Obzvlášť so súperom rangu USA.
Budete sa teraz spoliehať na vlastné sily alebo aj fandiť Dánom v zápase s Talianmi?
V pondelok budeme, pochopiteľne, držať palce Dánom. Bohužiaľ sme v takej situácii… Na štadión si to pozrieť určite nepôjdem, lebo hokeja mám plné zuby, ale v televízii alebo aspoň priebežný stav sledovať určite budem. Keby sa náhodou stalo, čo sa stať nemá a Taliani vyhrajú, tak so Švédmi do toho dáme naozaj všetko, čo v nás ešte ostalo.