Zo šampionátu píše Michal Mašľany, redaktor Pravdy
Každý športovec predsa túži po víťazstvách, chce vidieť stúpať zástavu svojej krajiny, zaspievať si hymnu. Ideálne spolu s fanúšikmi.
Radšej bez hymny ako bez bodov, mohla si v sobotu povedať Cígerova družina. Po tom, ako z reproduktorov počula namiesto tónov slovenskej melódiu slovinskej hymny.
Organizátori pochybili. Pri súčasných technických možnostiach absolútne nepochopiteľne. Zároveň to však nie je nič výnimočné. Nedávno sa podobnej chyby dopustili v USA pri tenise a takéto lapsusy sa celkom pravidelne opakujú.
Šéf organizačného výboru Henner Ziegfeld sa ospravedlnil každému hráčovi i členovi realizačného tímu. Zároveň priznal, že na prípadnú zámenu Slovenska a Slovinska radšej vopred upozorňoval. Zbytočne. Niekto sa pomýlil a už sa to neodstane.
Je len na hráčoch spod Tatier, aby mu vo zvyšnom priebehu majstrovstiev sveta dali dostatok možností, nech si slovenskú hymnu zapamätá navždy.
S Lotyšskom im to ešte nevyšlo. Bodaj by v ďalších zápasoch urobili fanúšikom viac radosti a donútili ich s hrdosťou spievať „Nad Tatrou sa blýska…“ Práve diváci mohli v sobotu zachrániť situáciu a hymnu odspievať. Prevládli však rozčarovanie a piskot.
Na celej nešťastnej udalosti sa dá nájsť aspoň jedno pozitívum. Keby Slovákom v sobotu nepustili zle nachystanú hymnu, znamenalo by to, že s Talianmi prehrali. A to by im fanúšikovia odpúšťali ešte ťažšie, než skrat organizátorom.