Zo šampionátu píše Michal Mašľany, redaktor Pravdy
„Veru neviem, aká by bola v mužstve nálada a čo by sa dialo, keby sme zápas s Talianmi prehrali,“ tvrdí Michel Miklík po víťazstve slovenských hokejistov nad Talianskom 3:2 po predĺžení.
Čo sa udialo s mužstvom po sympatickej prvej tretine?
Začali sme výborne, ale sám neviem, čo sa potom stalo. Prestali sme hrať. To sa nám nesmie stávať… Možno je však aj dobre, že sa nám to stalo v prvom zápase a najmä, že sme v ňom napriek tomu dokázali zvíťaziť. Sme radi, že sme to otočili.
Aké ste dostali pokyny počas oddychového času tesne pred vyrovnávajúcim gólom?
Zahrať to čo najjednoduchšie. Pokúsiť sa vyhrať vhadzovanie, skúsiť vystreliť na bránku a dorážať to. Našťastie, vyšlo to.
Ako dôležité pre ďalší priebeh šampionátu je to, že ste získali aspoň dva body?
Keby sme prehrali prvý zápas s Talianmi, veru neviem, aká by bola v mužstve nálada a čo by sa dialo. Máme v tíme viacero mladých chalanov, ktorí sú prvýkrát na šampionáte, takže to ťažko odhadovať. Super je, že sme to dokázali aspoň takto dohrať. Musíme si zápas poriadne rozobrať a povedať si, čo sme robili zle. Takto hrať nemôžeme. Z hľadiska psychiky by nám takéto víťazstvo malo pomôcť. Nováčikovia by mohli byť v ďalších zápasoch trochu viac uvoľnení a začneme hrať oveľa lepšie.
Čo sa vám premietalo v hlave krátko pred koncom za stavu 1:2?
Že to musíme zvládnuť. Za stavu 1:1 šiel Libor Hudáček sám na bránku, keby dal gól, mohol to byť úplne iný zápas. Myslím, že by sme ho bez problémov dotiahli do úspešného konca. No treba si priznať, že sme s výnimkou prvých pätnásť minút nehrali dobre. Potom to bola katastrofa.
Viete, čo vás čaká v nedeľu v zápase s Lotyšmi?
Každý tím na majstrovstvách sveta má svoju kvalitu. Lotyši to potvrdili aj výhrou nad Dánskom. Pre nás to znamená, že musíme hrať oveľa lepšie.
Po zápase vám nezahrali slovenskú hymnu. Ako ste to vnímali?
Veru neviem, akú hymnu pustili. Naša nebola. Chyba sa môže stať každému, to je jasné. Na podujatí takéhoto rangu by sa to však stávať nemalo. Všetci ľudia pískali a keďže sa nič nedialo, tak sme si šli podať ruky a dole z ľadu.