Nekoordinovaným pádom narazil do mantinelu a skríkol od bolesti. V agónii si držal pravú nohu a čakal na príchod lekárov s nosidlami. Ortieľ bol neúprosný – špirálovitá zlomenina ihlice si vyžiadala niekoľkomesačnú pauzu.
Obrancovi Michalovi Sersenovi po zranení z 11. mája 2016 v stretnutí proti Bielorusku (2:4) zostal v tele kus kovu, držal zlomenú nohu pokope. Do tohtosezónneho súťažného kolotoča vstúpil v novembri dvoma duelmi v Tipsport Lige v drese Banskej Bystrice. Následne už ako hráč Slovana premýšľal nad tým, či si kovový kus dá vybrať.
Nechal si ho, aby pomohol Banskej Bystrici – kam sa vrátil po konci sezóny bratislavského klubu v KHL – k zisku slovenského titulu a zabojoval o konečnú nomináciu trénera Zdena Cígera na svetový šampionát. Klubovú úlohu má úspešne za sebou, túži po naplnení aj reprezentačnej.
„Ak sa dostanem na majstrovstvá sveta, budem veľmi rád. Po nich absolvujem spomínaný zákrok. Nikdy som sa nad tým zranením nezamýšľal. Patrí to k športu, mohlo sa mi to stať aj na obyčajnom tréningu. Verím, že sa mi zdravotné problémy budú vyhýbať,“ vysvetľuje rodák z Gelnice.
S oslavami historicky prvej trofeje pre Banskú Bystricu to veľmi nepreháňal. „Samozrejme, že som si to užil. Nemal som však také dlhé noci bez spánku ako niektorí spoluhráči. Musel som sa pobaliť s rodinou, pospal som si asi šesť hodín a v pondelok ráno sme vyrážali z Bystrice.“
Sersen priznal, že väčšinu zápasov reprezentácie zmeškal. Keď však mal čas a neplnil si klubové povinnosti, sledoval jej stretnutia v televízii. V posledných dvoch prípravných stretnutiach proti Nórsku musí Cígera presvedčiť, že si zaslúži miesto v národnom tíme.
„Teším sa, že si zahrám. Potrebujem to, neviem si predstaviť, že by som bol niekoľko dní bez zápasu a potom priamo naskočil do šampionátového kolotoča. Musíme podať proti domácim Nórom kvalitné výkony, chceme si zdvihnúť sebavedomie víťazstvami,“ vraví 31-ročný držiteľ striebra z MS 2012 v Helsinkách.
Sersen chápe hráčov zo zámoria, ktorí odmietli účasť na šampionáte. Verí, že aj bez nich môže byť mužstvo v Kolíne úspešné. Základom je utvoriť súdržný tím na ľade i v kabíne.
„Hrať v zámorí nie je jednoduché. Chalani odohrajú dlhú sezónu, nalietajú tisíce kilometrov, vyrovnávajú sa s časovým posunom. Je to škoda, lebo všetci vieme, že kvalita slovenských hráčov v zámorí je vysoká. Každý jeden z nich by bol pre tím prínosom. Všetci, čo sme tu, sa snažíme nahradiť ich. Odkedy som v reprezentácii, je to vždy o srdci. Ak prišiel úspech, vždy sme sa k nemu dopracovali len vďaka dobrej partii. Tá je najdôležitejšia,“ dodáva Sersen.