Foto: Peter Mráz
"Čože to len vy Slováci stvárate? Ja vám tak fandím, ale do štvrťfinále už asi nepostúpite,“ kričí 75-ročný Václav Šebek, keď vidí na krku zavesenú novinársku akreditáciu na MS v hokeji. "Zápas proti Nórsku som však nevidel, bol som v práci,“ tvrdí bývalý baník, ktorý dnes sprevádza turistov po múzeu v ostravskom Landeku.
Už roky si môže užívať zaslúžený dôchodok, ale nedá mu to. "Veľmi mi chýba baňa. Aj preto som stále tu,“ vysvetľuje ešte predtým, ako sa so skupinkou zvedavých fanúšikov z Dánska a Fínska spustí klietkovým výťahom šesť metrov pod zem.
"Baníctvo nie je zamestnanie. Je to poslanie. Kto raz k nemu pričuchne, viac od toho neodíde,“ hovorí s láskou o svojom bývalom povolaní. O tom, že raz bude fárať stovky metrov pod zem, bolo vraj rozhodnuté už dávno.
"Pochádzam z baníckej rodiny. Vždy som chcel byť ako môj dedo či pradedo. A tak som šiel po základnej škole na banícku priemyslovku a zostal som pri tom,“ opisuje svoj silný vzťah k náročnej práci. "Môj syn je počítačový technik. Nehnevám sa naňho, baníctvo už nemá perspektívu ako kedysi. Ale ja by som sa aj dnes rozhodol rovnako,“ podotkne.
Jeho životná láska mu však zanechala stopy aj na zdraví. "Určite sa to podpísalo. Mám poriadne zaprášené pľúca, robil som tam dole predsa tridsať rokov,“ odchrchle si. "Veľmi mi pomáha turistika na čerstvom vzduchu. Napraviť sa to však už nedá, nikto mi pľúca nevyvetrá. Ale nechcem sa sťažovať,“ poznamená rázne.
Odmieta, že by fáranie do bane bolo nebezpečné. "Nikdy som sa o svoj život nebál. Turisti sa ma často dosť necitlivo pýtajú na počty mŕtvych. Hovorím im, že na českých cestách týždenne vyhasne viac životov ako v baniach tu na Ostravsku za celý rok,“ pomáha si štatistikou.
Jeho kolega si potom zapáli cigaretu a Šebek zaspomína na ďalšiu story. „Raz to spravil aj hlboko v bani. Spolu s partiou sme ho strašne zbili. Verte mi, že už si tam dole z cigarety nikdy nepotiahol. Po šichte sme zasa zvykli vypiť aj päť pív. Mnohí sa čudovali. Pre nás to však nič nebolo, za osem hodín práce sme vypotili tekutín hádam ešte viac,“ smeje sa.
Vzápätí sa už chce opäť rozprávať o športe. "V Ostrave sa vždy hral veľmi dobrý hokej. Mali sme dokonca dva tímy. Baník a Vítkovice, ja som bol vždy Vítkovičák. Lístky sme dostávali zadarmo, na tribúnach preto bývalo veľmi veľa baníkov,“ spomína.
Českej reprezentácii však na domácom šampionáte nedrukuje vôbec. "Nemám ju rád, nesedí mi jej systém. Mám pocit, že na zväze je všetko prerastené korupciou. My baníci sme priami ľudia a takéto správanie nemáme radi,“ priznáva.
Podľa neho hrajú Slováci viac oduševnene. "Držím im palce. Dávajú do toho srdce, všímam si to už od turnaja v Petrohrade v roku 2000,“ chváli.
Je lokálpatriot, ako správny baník zbožňuje ostravský futbalový tím. "Ak by vyhral ligu náš Baníček, to by bolo niečo iné. Teraz tu však máme s futbalom iné ako majstrovské starosti. Klub sa bude sťahovať z Bazalov a ja som z toho veľmi smutný. Pamätám si aj na prvý oficiálny zápas na tom štadióne. Je to preveľká škoda,“ zalesknú sa mu oči.
"Hlavne, aby titul nedostala Sparta, to už radšej Plzeň,“ povie rázne. Na otázku, čo má proti Pražákom, bleskovo zareaguje. "A vy ich máte radi?“ pýta sa. "Sú nafúkaní. Myslia si, že je Sparta, potom dlho nič, nasleduje kopa hnoja a na konci je zasa iba vidiek. Takí sú,“ rozvášni sa.
Futbalový Baník Ostrava má v Česku najobávanejších fanúšikov. Vysvetlenie je podľa neho úplne jednoduché. "U nás to je tak, že čo na srdci, to na jazyku. Nahnevajte baníka a v momente vám sprosto vynadá. O chvíľu sme však opäť priatelia,“ dodal.
O Ostrave sa traduje, že v nej žijú drsní chlapi, ktorí majú pekné ženy. Získali si ich vraj predovšetkým vďaka solídnym zárobkom.
"Na Morave sú všade krásne baby. Žeby išli hlavne po baníkoch? To si nemyslím. Aspoň nie tak, ako po hokejistoch,“ lúči sa so smiechom, zatvára dvere do výťahu a spolu s turistami sa opäť spúšťa pod zem. Aby aj im mohol dlho rozprávať o tom, že v bani prežil tmavý a ťažký, ale nádherný život.