Ostravského rodáka, ktorý si v osemdesiatych rokoch podmanil svet tenisu. Ďaleko však nemá ani k hokeju. Práve naopak, s ľadovou plochou i pukom ho spája silné puto od útleho detstva.
„Najpamätnejšími pre mňa zostanú zápasy Čechoslovákov so Sovietmi. Mali neuveriteľný náboj, prinášali nám silné emócie. Buď sme plakali, alebo jasali. Odvtedy mám hokej naozaj rád,“ vraví osemnásobný grandslamový šampión.
Hokejové piatky s rodičmi
Niekdajšia svetová jednotka sa kariére tenistu mohla vyhnúť len ťažko. Nebohý otec Jiří hral ligu, no najväčšie úspechy dosiahol na funkcionárskom poli. Bol šéfom zväzu. Dodnes je jeho čestným predsedom. Mama Olga patrila v bývalom Československu k popredným hráčkam. Syna vzala po prvý raz na brnianske kurty, kde vtedy hrala ligový zápas – už po dvoch mesiacoch od pôrodu. Do kočíka mu namiesto hračiek údajne ukladala tenisové loptičky.
Obaja rodičia vypestovali v malom Ivanovi aj vzťah k hokeju, na ktorý ho pravidelne brávali. „Odmalička sme spolu chodili na Vítkovice. Zvykol som si na to, že na hokej sa ide v piatok o piatej popoludní,“ spomínal si Lendl predvlani na konferencii v Bratislave, kde prednášal o úspechu.
Výnimočné výkony sú Lendlovi vlastné. Svedčí o tom 94 turnajových titulov. Viac ich v tenisovej histórii získal len Jimmy Connors. Úspešná bola 55-ročná legenda aj v trénerskej pozícii. Pod jej vedením sa dočkal Andy Murray vysnívanej grandslamovej trofeje (US Open 2012, Wimbledon 2013), vyhral i olympiádu (2012). Americko-britská dvojica inšpirovala skvelými výsledkami český hokej.
Lendl dostal vlani pozvánku od Českého zväzu ľadového hokeja, aby trénerom porozprával na jednom zo seminárov o tajomstve úspechu. „Bol úžasný. Dve stovky trénerov hltali každé jeho slovo. Všetci chceli vedieť, čo vlastne s Murrayom urobil. Nadšenie neskrývali ani Vladimír Růžička s Pavlom Vrbom,“ prezradil Slavomír Lener, zväzový šéftréner.
Necelý mesiac po Lendlových motivačných slovách sa český hokej dočkal veľkého úspechu. Na prestížnom turnaji hráčov do 18 rokov – Memoriál Ivana Hlinku – postúpili Česi prekvapujúco až do finále. V semifinále zdolali mimoriadne silné Švédsko, v základnej skupine dokonca rozstrieľali Rusov 11:2. Nad ich sily bola len Kanada.
Cyklistické dumy s Chárom
S menom Ivana Lendla je úzko spätá aj slávna NHL. Muž, ktorému emotívne prejavy takmer nič nehovoria, žije od roku 1981 za morom. Už viac ako dve desaťročia je americkým občanom. V Spojených štátoch si vybudoval veľké meno, prežil tam najkrajšie obdobie bohatej kariéry, finančne sa zabezpečil. Len na prémiách zarobil viac ako dvadsať miliónov dolárov, nemalé príjmy má z podnikania či reklamných aktivít.
Rozprávkové peniaze investoval do honosných sídiel – jedno z nich, v ktorom bolo desať spální, pätnásť kúpeľní, parné kúpele, telocvičňa či konské stajne s veterinárnou klinikou, predal pred časom v prepočte za 625 miliónov českých korún. Financie neváhal vraziť aj do dvoch golfových klubov či umenia – bol majiteľom takmer kompletnej (chýbali mu len dva kusy) 116-člennej zbierky plagátov Alfonsa Muchu.
Taktiež patril k jedným z investorov hokejového klubu NHL Hartford Whalers. V roku 1997 sa síce presťahoval do Caroliny, no vzťah Lendla k nemu sa nezmenil. „Spomínam si, že v Hartforde začínal Bobby Holík. Boli sme spolu často v kontakte. Potom ho však vymenili za brankára Seana Burka a dlhšie sme sa nevideli,“ rozhovoril sa Lendl pred piatimi rokmi pre lidovky.cz. „Keď som raz letel z Prahy do Newarku, nechal som si na letisku zaparkované auto. Malo defekt, a tak som zavolal do servisu. Počas čakania som zrazu uvidel Bobbyho. Vravím mu: Čo tu robíš? Odvetil, že je tu s fotografom, aby si nafotil Stanleyho pohár. Verili by ste tomu? Práve ho mal v kufri svojho auta,“ dodal s neobvyklým nadšením.
Lendl má blízko aj k ďalším velikánom českého hokeja. Uznanlivo hovorí o Jaromírovi Jágrovi či Dominikovi Hašekovi. „Od Jardu som dostal podpísanú hokejku, čo ma nesmierne potešilo. Pred Dominikom dávam klobúk dole. V hokejovom kolotoči vydržal naozaj dlho. Sám veľmi dobre viem, že s pribúdajúcimi rokmi to má hráč stále ťažšie a ťažšie.“
Pred pražským stretnutím NHL medzi Phoenixom a Bostonom v roku 2010 si s radosťou podebatoval aj s obrovitým slovenským obrancom Zdenom Chárom. „Viem, že tak, ako ja, obľubuje jazdu na bicykli. Rád som sa s ním na túto tému pozhováral,“ uviedol Lendl.
Ani manažér, ani tréner
Víťaz Davisovho pohára z roku 1980 obdivuje, akým výnimočným umením zabávajú tí najlepší hokejisti niekoľkotisícové davy po celom svete. „Rád sa pozerám na eleganciu pri korčuľovaní. Uznávam najmä technických hráčov, ktorí dokážu s hokejkou divy,“ vyhlásil. Sám by si na veľké hokejové kúsky netrúfol. „Korčuľovanie mi nikdy nešlo. Bohvie, čo by so mnou bolo, keby ma rodičia odmalička viedli k hokeju a nie k tenisu,“ zauvažoval.
Vyskúšal by si aspoň prácu hráčskeho agenta? „Nemal by som na to čas ani potenciál. Myšlienka, že by som pracoval v manažmente niektorého z klubov, je pre mňa nepredstaviteľná. Netrúfal by som si na to,“ tvrdí muž, ktorý vo finále Australian Open 1989 i US Open 1986 obral o trofej Slováka Miloslava Mečířa. Podujal by sa aspoň na prácu trénera hokejového tímu?
„Raz som sa rozprával s Liborom Sionkom o tom, či by som nemohol stáť na lavičke futbalového tímu. Zistil som, že by som nikdy nemohol viesť kolektív. Každý z hráčov je totiž iný a ku každému musíte mať iný prístup. Oveľa jednoduchšie je viesť jednu osobu. Príkladom sú tri z mojich piatich dcér, ktoré hrajú golf. Jedna potrebuje povzbudiť, druhej treba vynadať, tretia je kombináciou tých dvoch. Najhoršie je, že tú, ktorá tvrdo pracuje, ale nie je veľmi talentovaná, pochválim za 75 úderov. Druhá, talentovanejšia, no nie taká pracovitá, sedí vedľa a myslí si: ten musí byť blbý, keď ju pochváli za 75 a mne vynadal za 73,“ vraví ich otec.
Nezabudnuteľný rok 1972
Niekdajšia tenisová hviezda, ktorá obsadila v ankete o Najväčšieho Čecha 137. miesto, sa v hokeji vyzná. Dianie z ľadových plôch sleduje veľmi poctivo. Odmalička. „Spomínam si, že vo Vítkoviciach hrali niekoľko rokov naozaj výborní hokejisti. Získali dokonca titul. K mojim najobľúbenejším patril Vladimír Vůjtek. Mal som však rád aj iných. Napríklad Stránského. Pred očami mám, ako pri nájazdoch z pravého krídla zakaždým namieril brankárovi k pravej žŕdke,“ spomínal Lendl.
Vďaka internetu si nenechá ujsť žiadny svetový šampionát či účinkovanie českých hokejistov na olympijských hrách. Na ktorý okamih z histórie spomína najradšej? Premiérové svetové zlato z roku 1996? Alebo olympijský zázrak z Nagana 1998?
„Najvýraznejšie sa mi usadili v mysli majstrovstvá sveta v roku 1972 v Prahe, keď naši chlapci získali titul. Mal som vtedy sotva dvanásť rokov,“ pousmeje sa Lendl. Čechoslováci vyhrali na pražskom šampionáte deväť z desiatich zápasov. V tom kľúčovom zdolali pred takmer 15-tisíc divákmi Sovietsky zväz 3:2 a po deviatich rokoch prerušili jeho nadvládu nad svetovým hokejom. O víťazný gól znamenajúci majstrovský titul sa postaral nedávno zosnulý Jaroslav Holík.
Tenisový génius si možno príde po ďalšie hokejové zážitky aj o niekoľko dní do Česka, ktoré hostí tohtoročný svetový šampionát. Fanúšikom poslal prostredníctvom videa trochu nejednoznačný, no milý odkaz.
„Teší ma, že turnaj hostí Praha a Ostrava. Dúfam, že vy i ja uvidíme šampionát zblízka.“
Kto je Ivan Lendl
Narodil sa 7. marca 1960 v Ostrave. V Československu žil do roku 1981, keď emigroval do Spojených štátov. O jedenásť rokov získal americké občianstvo. Najväčšie úspechy dosiahol v osemdesiatych rokoch. Osemkrát sa tešil z grandslamového titulu – Australian Open 1989, 1990, Roland Garros 1984, 1986, 1987, US Open 1985 – 1987. V kompletnej zbierke mu chýba len slávny Wimbledon. Celkovo vyhral 94 turnajov. Na poste svetovej jednotky vydržal 157 týždňov, na prémiách zarobil 21,3 milióna amerických dolárov. S aktívnou kariérou sa rozlúčil v roku 1994 – po prehre v 1. kole US Open. S manželkou Samanthou má päť dcér – Mariku, dvojčatá Isabelle a Caroline, Danielu a Nikolu.