No teraz sme sa vyvarovali zbytočných vylúčení a od druhej tretiny sme súpera nepúšťali do prečíslení. V podstate si nevypracoval ani žiadne príliš nebezpečné strelecké pozície.
Oba inkasované góly patria do kategórie zbytočných. Pred prvým sme mali puk v obrannom pásme na hokejke a prišli sme oň. Bek ho nahodil na bránku a v smere strely sa nachádzali až traja naši hráči. Ani jeden strelu nezblokoval a navyše všetci clonili brankárovi. Pri druhom góle šli dvaja naši hráči na jedného, chyba vyplynula z veľkej snahy napraviť predošlé zaváhanie.
Od druhej časti chalani ešte zlepšili korčuľovanie, vždy sa vracal späť aspoň jeden útočník a vypomáhal obrancom, čo je v dnešnom hokeji kľúčové. Sedem striel Nórov za štyridsať minút je výborný obraz našej hry.
O osude stretnutia rozhodli najmä dva momenty – zázračný zákrok Jana Laca v prvej tretine za stavu 2:2 a potom gól Laca Nagya pár sekúnd pred koncom druhej tretiny na 3:2. To zlomilo zápas. Pri Janovom zákroku nebol útočník v úplne ľahkej pozícii, lebo puk mal na bekhend a skákal, ale zase mal pred sebou prázdnu bránku. V takej situácii ste ako brankár viac-menej zmierený s gólom, ale vždy sa snažíte urobiť niečo navyše, aby ste mali aspoň šancu zabrániť mu. Jano tam dal hokejku a hoci šancu uspieť mal malú, vyšlo to. Takéto zákroky často skúšame na tréningoch, ale je to najmä o náhode a šťastí.
Ako brankára ma upútal aj gól Michela Miklíka. Najprv som si myslel, že puk sa odrazil od niektorého z hráčov pred bránkou. Brankár si kľakol, zakryl žŕdku a urobil všetko ako mal. Ostal tam veľmi malý priestor, akurát na puk, a Michelovi to tam prepadlo. Z pohľadu brankára veľká smola, pre nás naopak šťastie.
Prvá výhra na šampionáte nám psychicky veľmi pomôže. Ani predtým sme nehrali zle, ale individuálne chyby a zbytočné vylúčenia nás ťahali dole. Proti Švédsku musíme hrať to čo doteraz, ale bez spomínaných chýb.