Pred arénou Čižovka bolo vo štvtok ešte pusto – ako na tej opustenej stanici. Vodič kropiaceho auta-veterána, ktoré si pamätá sovietske časy, z kabínky hadicou polieval práve vysadené záhony žltých kvetov, organizátori finišovali s prípravou rôznych stánkov. Od včerajšieho popoludnia okolo nich už pulzuje tradičný fanúšikovský život. Vedľa žltého záhona rozpaľuje náladu rezkými melódiami vojenská dychovka.
Šťastnejší než Šťastný
Verných priaznivcov má aj slovenská reprezentácia. Hryzo, Strelo a Simona prišli do Minska s autobusovým zájazdom z Trenčína.
„V dobrom i zlom sme verní Dukle. Prežíva zložité obdobie, no stojíme pri nej. Teraz však držíme palce slovenskej reprezentácii,“ vraví Hryzo alias Michal. Podotkne, že na zájazd do Minska sa prihlásili v novembri.
„Štvordňový pobyt nás vyšiel na 250 euro, čo nie je veľa. Vstupenky sme si zabezpečili cez internet, bývame v dobrom hoteli. Po zápase proti Francúzsku sa vraciame domov.“ Majú jasno, ako sa skončí zápas proti Česku.
„V autobuse sme usúdili, že vyhráme. Janko Laco to vychytá, Marek Hrivík dá gól. Po zápase budeme šťastnejší než Andrej Šťastný. To je Trenčan, podobne ako Čerešňák a Tybor. Akurát Mira Šatana nemám rád. Mám na to svoje dôvody. Miliónkrát sa zamýšľam, či vyskočím, keď dá gól. Asi nie,“ vraví Hryzo, povolaním vedúci skladu.
„Ale vyskočíš,“ je presvedčený Strelo alias Lukáš, poradca klientov Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Trojici sa v Minsku páči. „Až na to, že mladý taxikár nás zaviezol do Minsk arény namiesto do Čižovky. Vidíme – všade sú samí Rusi. Pofotili sme sa, hodinu tam pomotali a šli do Čižovky,“ vraví Hryzo. Babke odkazuje, že je zdravý a živý.
„Načrtla mi sedem katastrofických scenárov, ako sa odtiaľto nevrátim, no neodhovorila ma. Že ma tu zatknú, zastrelia, príde tornádo. Tornádo by mohlo prísť – v dresoch slovenskej reprezentácie. To by tak bolo!“
Bianka chce hrať hokej
„Choď ukázať, ako budeš povzbudzovať,“ nabáda sympatická mamička v slovenskom drese dcérku. Bianka má slovenský dres s nápisom Laco na chrbte, no k mikrofónu,do ktorého revú fanúšičky Francúzska, sa zdráha ísť.
„Vraví, že z nej bude hokejistka. Neverili by ste, čo všetko vie z hokeja,“ hovorí mama. V ktorom klube hrá Marcel Hossa? – skúša ju kolega.
„V Dyname Riga,“ potichu povie šesťročná slečna. No prosím.
Andrej Kostka, hrdý tatko, bol prezidentom boxu v Galante i manažér Tomiho Kida.
"Prišli sme povzbudiť slovenskú reprezentáciu. A najmä Michela Miklíka, s ktorým sme sa spriatelili, keď hral ešte v Košiciach. Galanta síce nie je hokejové mesto, ale hokejových fanúšikov má. Sme na treťom svetovom šampionáte, prišli sme na dva zápasy. Mal som ťažký úraz, krvácanie do mozgu, mohol som aj zomrieť. Druhý raz som sa narodil, trošku som zľavil z tempa. Život si užívam, mám rád šport. Michelovi aj Marcelovi Haščákovi som povedal – ak postúpite do štvrťfinále, prídeme znova.
„Kto v našej rodine má najradšej hokej,“ – obráti sa na dcérku.
„Ja,“ odpovie. „V septembri ju zapíšem na hokej,“ presvedčivo tvrdí otec Andrej.
O najväčšej radosti
Do Minska zavítala aj partia podnikateľov s hokejovou krvnou skupinou z Košíc.
„Zo slovenského extraligového titulu máme radosť, z pôsobenia v českej lige by sme ju mali väčšiu, z účasti v Lige majstrov ešte väčšiu. A ak by mi minskí usporiadatelia vrátili plastovú trúbku, tak by som mal najväčšiu radosť,“ hovorí Gabriel Heidecker.
„Cestu autom sme zvládli v pohode, na hraniciach sme stáli necelé dve hodiny. Pre fanúšikov, ktorí idú na hokej, vyčlenili jeden pruh. Za to si organizátori zaslúžia pochvalu. Ale za to, že mi pri kontrole pred vstupom do areálu arény vzali malú plastovú trúbku, sa môžu hanbiť,“ prízvukuje.
„Dvakrát som prešiel bez problémov, no aj tak mi ju zobrali. Trikrát ma otočili,“ približuje nepríjemnosť.
Vysvitlo, že keď prešiel kontrolou, zatrúbil.
„Piati ma schytili, vraj trúbiť sa nesmie. Trúbil som všade, kde som bol na hokejových zápasoch. Porcelánový hrnček mi nechali, maličkú trúbku som musel odovzdať. Pritom na vstupenke nie je napísané, že ju fanúšik nemôže mať. Nech si ju nechajú,“ netají mrzutosť Gabriel. „Keď nemôžem fandiť svojmu tímu, tak ju nechcem, povedal som kontrolórom. Ale – cez víkend aspoň raz vyhráme aj bez nej, vidím to pozitívne.“