Čo ste očakávali od slovenskej reprezentácie na domácich majstrovstvách sveta?
Pred šampionátom sa hovorilo o veľkej sile tímu i medailách, ale pre mňa bolo dôležité, aby sa mužstvo prebojovalo medzi najlepších osem. Potom už nasleduje štvrťfinálový zápas, ktorý rozhoduje o všetkom. Ten sa nedá naplánovať.
Prečo Slováci nepostúpili z kvalifikačnej skupiny?
Určitú úlohu zohralo domáce prostredie, ktoré vytváralo na chlapcov veľký tlak. Nie sú na to zvyknutí. Bola to výnimočná udalosť a ťažko povedať, či sa na Slovensku ešte niekedy uskutoční svetový šampionát. Všetkých o to viac mrzí výsledok. Pre viacerých starších hráčov to mohlo byť pekné vyvrcholenie ich reprezentačnej kariéry. Ak by chlapci uhrali dobrý výsledok, mali by z toho osoh aj ľudia v kluboch. Vinu za neúspech nesú všetci, od trénera Hanlona cez hráčov, ktorí podľa mňa nemali presne zadefinované úlohy v tíme, až po vedenie hokeja na Slovensku.
Čo vám v stretnutiach Slovákov najviac prekážalo?
Problém bol najmä v zadelení úloh jednotlivým hráčom. Keď som si všímal trénerov pohyb na striedačke, mal som pocit, že nie je dominantnou postavou. V niektorých situáciách sa mi zdalo, že ho hráči dokonca ignorujú. Nespĺňal úlohu vodcu.
Hráči Hanlona chválili, vraj je to dobrý tréner a skvelý chlap. Myslíte si, že by mal napriek tomu pri slovenskej reprezentácii skončiť?
Vystúpenie na šampionáte je pre Slovensko veľký neúspech a zároveň tvrdá realita. Niekto by za to mal niesť zodpovednosť a tá je podľa mňa jednoznačne na trénerovi. Na chlapcoch bolo vidieť snahu hrať, ale chýbal im systém a koncepcia práce. Ak zostane Glen Hanlon na lavičke aj naďalej, mali by sa všetci zodpovední ospravedlniť slovenským trénerom, ktorých sme v minulosti po čiastkových neúspechoch tvrdo kritizovali prípadne vyhodili. Najmä Júliusovi Šuplerovi, na ktorého hlavu sa vtedy zniesla veľká kritika. Vlastných trénerov sme vinili a cudzieho si držíme. Nemyslím si, že zahraniční tréneri sú lepší než slovenskí. Možno ešte príde chvíľa, keď budeme pána Šuplera prosiť, aby sa vrátil.
Ublížil tímu návrat Richarda Zedníka do tímu?
Keď sa vyhráva, nik nehľadá chyby, ale keď sa prehrá, rozoberajú sa všetky detaily. Návratom Riša sa narušila hierarchia, ktorá musí v tíme platiť. V žiadnom inom mužstve by sa to stať nemohlo. Nezáleží, o koho v danom prípade ide, ale o princíp. Pre mňa bol tréner vždy vodcom, ktorého som stopercentne rešpektoval.
Mohol tlak z domáceho prostredia zväzovať ruky aj hráčovi kalibru Pavla Demitru?
Paľa si vážim ako hráča i človeka, ale funkcia kapitána mu až príliš zväzovala ruky. Jeho výkony išli o 30 percent dole. Bolo to vidieť najmä v presilových hrách, kde mu nevychádzali prihrávky. Veľmi sa snažil a mrzelo ho to, ale jednoducho mu to nešlo.
Chýbala vám v mužstve mladá krv?
Uznávam, že v tomto smere to mal tréner ťažké. Hrali sme doma a vopred bolo avizované, že pre niektorých hráčov to bude rozlúčka s národným tímom. Práve to je však o osobnosti trénera. Keď má koncepciu, musí si za ňou stáť. Mne mladší hráči chýbali. Mala tam byť aspoň jedna päťka. Nemuseli hrať spolu, pokojne ich mohol rozhádzať do viacerých formácií. V tímoch Kanady, USA, Fínska alebo Švédska je mladíkov dosť.
Našli ste v hre slovenských reprezentantov aj pozitívne momenty?
Potešila ma prvá tretina proti Fínsku a posledná proti Nemecku. Vtedy sme ukázali hru, akú som od tímu očakával. Inak sme sa väčšinou sťahovali do ustráchanej defenzívy, ktorú nevieme hrať. Prepadávali sme a mali sme hluché minúty, počas ktorých sme sa vôbec nevedeli dostať k puku.
Slováci prehrali štyri zápasy o gól. Kde sa to podľa vás zlomilo v ich neprospech?
Veľmi nám ublížil zápas proti Nemecku. Potrebovali sme body a počítali sme s nimi. Nemci však hrali veľmi dobre a prehra nám nabúrala psychiku. Hneď nato sme prehrali so slabo hrajúcimi Rusmi. Nabokov púšťal góly, aké by normálny brankár nemal, a ani to sme nedokázali využiť. To avizovalo, že je veľmi zle. Bol som z toho zápasu sklamaný. Proti Čechom a Fínom sme sa vypli k nejakým výkonom, ale už to nestačilo.
S drvivou väčšinou hráčov sa poznáte. Boli ste počas šampionátu s niektorými v kontakte?
Zvažoval som, či niekomu z chalanov zavolám, ale nakoniec som si povedal, že ich nebudem zbytočne rozptyľovať. Z vlastnej skúsenosti viem, že najlepší je v krízových situáciách pokoj a oddych, žiadne kamarátske stretnutia.
Ako hodnotíte atmosféru na šampionáte a slovenských priaznivcov?
Ľudia boli výborní. Treba sa im za to poďakovať. Aj napriek tomu, že sme prehrávali, nestrácali optimizmus, povzbudzovali a prejavili veľké srdiečko. Škoda, že chalani nepostúpili do štvrťfinále. Eufória by sa ešte znásobila. Neviem si ani predstaviť, čo by sa na Slovensku dialo, keby sme hrali o medaily. Dúfam, že aj naďalej budú slovenskému hokeju držať palce. Čakajú nás totiž ťažké roky.
Ako sa pozeráte na blízku budúcnosť slovenskej reprezentácie? Má kto nahradiť odchádzajúcich hráčov?
Bol by som veľmi rád, keby sa nenaplnili moje predpovede. Nie som totiž optimista. Nástupcov je málo, budeme mať veľký problém zložiť kvalitné reprezentačné mužstvo. Osemnástka vypadla z A-kategórie, čo tiež veľa naznačuje. O to viac ma mrzí, že mladíci v príprave dvakrát zdolali výber dvadsaťročných.Nedáva to veľa optimizmu do najbližších rokov.
Je medzi deťmi záujem o hokej?
Práve preto som si prial, aby sme na šampionáte dosiahli čo najviac. Po úspechu by mali deti oveľa väčší záujem o hokej. Prilialo by to aj viac peňažných prostriedkov do klubov. Zo strany štátu sa pre hokej a šport od roku 2002 neurobilo vôbec nič. Kompetentní by sa mali zamyslieť, čo deti robia. Nemajú záujem o šport, aj keď im dávate výstroj a poplatky sú nižšie. Hokej už nie je tak drahý šport ako kedysi. Problém je v propagácii hokeja a športu. Štát aj hokejový zväz musia motivovať deti, aby športovali. Hokej aj ostatné športy potrebujú od štátu výraznejšiu podporu. Keď stávkové kancelárie participujú na výsledkoch športu, mali by doňho nejaké peniaze aj vložiť.