Vďační diváci pripravili vynikajúcemu útočníkovi dojímavé chvíle, až mu vyhŕkli slzy.
„Plakal som aj po olympiáde vo Vancouvri, aj teraz sú to pre mňa neopísateľné chvíle. Ďakujem všetkým fanúšikom. Napriek tomu, že sme ich sklamali, pripravili nám úžasnú atmosféru. Budem si ju pamätať do konca života. Keď som počul, ako ľudia skandujú moje meno, nemohol som udržať emócie. Bolo to krásne,“ opisoval svoje pocity krátko po odchode z ľadu 36-ročný krídelník. Už bude obliekať len dres Lokomotivu Jaroslavľ, ruského účastníka Kontinentálnej hokejovej ligy.
V zápase proti Dánsku nastúpili s Demitrom v útoku jeho dvaja veľkí priatelia: Mariánovia Gáborík a Hossa. „Považujem si za veľkú česť, že som hral s Paľom v reprezentácii i v klube. Zažil som s ním veľa zábavy. Všade, kde pôsobil, odviedol veľký kus práce. Slovenskí fanúšikovia sa s ním rozlúčili perfektne. Za to, čo v hokeji dosiahol, mu treba vzdať hold,“ vraví Gáborík, jeho spoluhráč z Trenčína, Minnesoty i národného tímu.
„Vieme – niektorí hráči ohlásili rozlúčku s reprezentáciou – a potom sa do nej ešte vrátili. Myslím si, že aj Paľo by sa možno ešte vrátil, keby bola na to vhodná príležitosť, dobrá partia a dobré mužstvo. Človek nikdy nevie,“ naznačuje úsmevno-opatrne. „Teraz je na prehováranie príliš skoro, uvidíme, čo prinesie budúcnosť.“
Gáborík pripomína, že si spolu užili veľa zábavy – na ľade i mimo neho. „Najviac asi v Minnesote, tam sme toho prežili dosť. Až sa to nechce veriť. A aj v slovenskej reprezentácii. Vždy sme perfektne vychádzali. Keď som mal šestnásť rokov, začal som trénovať s trenčianskym áčkom. Hráči z NHL chodievali v lete na ľad s Duklou. Paľo bol jedným z nich. Vždy mi dal ako ucháňovi nejakú radu, rád pomohol. Zo začiatku ma ťahal on, potom sme sa potiahli navzájom. Veľa sa nasmejeme, či už na ňom, na mne, alebo na ostatných. Opakujem – hrať s ním bola veľká zábava. Ešte mi to ani nedochádza, že sa spolu v jednom tíme asi nezídeme.“
Podotkne, že pred včerajším zápasom si sadli s Paľom Demitrom a Marošom Hossom. „Povedali sme si, že si zápas užijeme. Paľo sa tešil, emotívne to prežíval – a v závere ho premohlo dojatie. Diváci mu pripravili peknú rozlúčku,“ zdôrazňuje Gáborík. Pripustil, že sa trochu obávali reakcie publika. „Mysleli sme na to, ale diváci boli úžasní. Milo nás prekvapili, utvorili vynikajúcu kulisu. Patrí im naša vďaka. Dvojnásobne mrzí, že sme sa im neodvďačili doma úspechom. Aj pre Paľa by to bolo oveľa krajšie. Aspoň že sme posledný zápas vyhrali.“
Michal Handzuš, bývalý Demitrov spoluhráč v tíme NHL St. Louis Blues, hovoril v podobnom tóne. „Paľo urobil pre slovenský hokej veľmi veľa. Do každého zápasu dal vždy všetko. Patrí mu za to veľká vďaka. A aj divákom, ktorí sa s ním rozlúčili naozaj fantasticky, hoci sme už na turnaji dohrali. To nás bude ešte dlho mrzieť – aj kvôli Paľovi.“
Zo slovenskej reprezentácie odišiel veľký hokejový džentlmen.
Reprezentačné míľniky Pavla Demitru
1996 – Premiéra
Foto: Pravda, Archív
„Každý hráč, ktorý sa uplatní v tíme NHL, určite niečo vie. Demitra sa v tomto roku v Ottawe Senators sympaticky rozbehol, tak sme ho zavolali, nech sa ukáže,“ vysvetľoval generálny manažér slovenskej reprezentácie Dušan Pašek prečo pribudol tesne pred MS 1996 do tímu 21-ročný útočník. Demitra odohral v Trenčíne prípravný zápas proti Francúzsku (brankárovi Ylonenovi strelil svoj prvý reprezentačný gól), na MS skóroval proti Američanom.
2003 – Bronz
Foto: TASR
Hneď po vypadnutí St. Louis v play off NHL sa ponáhľal aj so zraneným palcom do Helsínk, aby sa pridal k tímu na MS. Strelil posledný gól Slovenska na šampionáte, v zápase o bronz proti Česku ním pečatil víťazstvo 4:2. „Bol to jeden z najdôležitejších gólov kariéry, no verím, že podobné ešte dám – buď vo finále Stanleyho pohára alebo majstrovstiev sveta,“ vravel natešený.
2006 – Zachránilo ho plexisklo
Foto: TASR
Tesne pred koncom štvrťfinále na ZOH v Turíne proti Česku (1:3) ho puk z hokejky Milana Jurčinu nešťastne zasiahol do tváre. Oko mu zaliala krv, nos sa zlomil a posunul doľava. O necelé tri týždne už hral za Los Angeles v NHL. „Hlavou mi prebehla myšlienka, či ešte budem vidieť. Zachránilo ma plexisklo – bez neho by som prišiel o oko a mal by som rozbitú celú tvár,“ spomínal.
2010 – Famózna olympiáda
Foto: SITA, AP
Napriek tomu, že ho v úvode sezóny 2009/10 trápilo vleklé sa zranenie ramena, na olympiáde vo Vancouvri sa predstavil vo výbornej forme. Potiahol Slovensko až do semifinále, vybrali ho do najlepšej šestky turnaja. „Mať olympijskú medailu tak na dosah, to štve. Bude ma to trápiť do konca života,“ vravel po prehratom zápase o bronz.
2011 – Smutná rozlúčka
Foto: Ľuboš Pilc
Dopredu hovoril, že na MS, ktoré sa uskutočnia na domácom ľade sa rozlúči s reprezentačnou kariérou. Šampionát nevyšiel mužstvu ani jeho kapitánovi. „Chcem sa poďakovať fanúšikom, ktorí nám aj napriek tomu, že sme ich sklamali, pripravili úžasnú atmosféru. Nehral som tak, ako som mohol. Asi nikto okrem Laca Nagya nemôže povedať, že odviedol svoje maximum.“
