1. Pasívna hra
Je až neuveriteľné, ako zle hrali slovenskí hokejisti. Ofenzívne poňatie hry, ktoré bolo dlhé roky ozdobou hráčov spod Tatier, je asi nenávratne preč. Národné mužstvo predvádzalo od prvého zápasu na turnaji proti Slovinsku žalostné výkony. Ani v jednom stretnutí si nevyvinuli domáci hokejisti sústavný tlak, práve naopak, oveľa častejšie sa bránili. Najjasnejšie to dokumentovali zápasy s Českom a s Fínskom. Hráči s dvojkrížom na hrudi boli pomalí, vždy o dva kroky pozadu oproti súperovi, za čo pravidelne pykali.
2. Defenzíva
Bratislavský výber mal oproti úspešnej partii z Vancouvru jednu veľkú zmenu – nemal dobrých obrancov. Slovenský hokej dlhé roky trpí na zlú prácu vo vlastnom obrannom pásme. To, čo však predvádzali beci v zápasoch základnej i osemfinálovej skupiny, sa len tak nevidí. Neschopnosť rozohrávky, žiadna myšlienka či dlhá prihrávka do jazdy pre útočníkov, takmer nulová streľba od modrej čiary. Päťdesiatpercentný Ľubomír Višňovský bol i napriek zraneniu ramien suverénne najlepším obrancom v Hanlonovom tíme. Kanadský kouč si môže vyčítať hlavne nezmyselnú nomináciu Ivana Majeského. Vždy, keď bol na ľade, hrozilo slovenskému tímu nebezpečenstvo. Turnaj nevyšiel ani gólmanovi Jaroslavovi Halákovi. V piatich zápasoch inkasoval 14 gólov. Viacero tutoviek síce zlikvidoval, no inkasoval až príliš veľa „lacných gólov“.
3. Vyhasnuté útočné hviezdy
Už dlho sa nestalo, aby každý voľný hráč mohol a chcel prísť na svetový šampionát. Navyše, hokejový osud zariadil, že sa v Bratislave predstavili kompletne všetci hviezdni útočníci z NHL a KHL. Marián Hossa, Marián Gáborík, Pavol Demitra či Michal Handzuš však súperovým obranám veľa problémov nenarobili. Na ľade pôsobili ako mátohy, neprebudilo ich ani časté menenie partnerov v jednotlivých útokoch.
Foto: TASR
4. Presilové hry a oslabenia
Hráči i tréneri pred začiatkom turnaja upozorňovali na dôležitosť špeciálnych formácií. Hra slovenského tímu v presilovke však bola katastrofálna. Statické postavenie hráčov, žiadna rýchla prihrávka či umná strela na teč sa nekonala. Z 20 pokusov pretavili hanlonovci na gól len dva, a to hrali niekoľkokrát aj presilovku o dvoch mužov. V oslabeniach to nebolo až také tragické – z 13 pokusov využili hráči súpera svoju možnosť trikrát (Slovensku patrí v ukazateli oslabenia 10. pozícia. Takí Česi sa však bránili v početnej nevýhode 16-krát, neinkasovali ani raz).
5. Nominácia Pavla Demitru za kapitána
Dovolím si tvrdiť, že toto bol chybný ťah trénera Hanlona. Samotný Demitra viackrát povedal, že netúži byť kapitánom, no kanadský kouč sa i tak rozhodol preňho. Zaujímavé bolo i to, že kapitána si neurčila kabína, ale po vzore NHL rozhodol tréner. Z hľadiska historických úspechov a dlhoročných skúseností si „C“ na hrudi zaslúžil Miroslav Šatan. O tom, že Demitra svoju úlohu nezvládol svedčí i skutočnosť, že po prehrách s Ruskom, Českom i s Fínskom v mix zóne odignoroval médiá. V zámorí by si to dovoliť nemohol…
6. Prestarnutý káder
Vek nikto neoklame. To, že hráči ako Miroslav Šatan, Jozef Stümpel či Martin Štrbák spravili pre slovenský hokej neuveriteľne veľa, nikto nespochybňuje, no na svetovú špičku to už nestačí. Veteráni sa už nemôžu rovnať s hráčmi mladšími o generáciu, ktorí po ľade doslova lietajú. Michal Handzuš priznal, že slovenské mužstvo dokázalo v úvodných častiach hry podávať vyrovnané výkony, no od duelu s Ruskom odchádzalo pravidelne v tretej tretine. Príčina? Hráči nedokázali udržať vysoké tempo celých 60 minút.
7. Časté menenie zostavy
Tréner Hanlon nenašiel ani v jednom zápase ideálnu zostavu. Útoky prehadzoval pred každým duelom a pri zlom vývoji daného stretnutia menil formácie od tretiny k tretine. Samotní hráči si za krátky čas nemohli zvyknúť na nových partnerov v útoku, čo sa odrzkadľovalo na množstve nepreností.