Ste spokojný aj s tretím miestom?
Nebolo jednoduché sa pripraviť na zápas o bronz. Po prehre so Švédskom som zaspával o pol ôsmej ráno a na druhý deň som vstával o jednej. Cítil som naozaj veľkú únavu. Ono, keď sa darí a vyhráva sa, tak sa vezieš na víťaznej note. Teraz som sa však cítil, akoby na mňa padol vagón.
Bolo ťažké sa namotivovať na zápas?
Bolo to rovnako ťažké pre nás, ako aj pre Rusov. Toto sme si hovorili, že aj oni sú sklamaní a psychicky dole. Hovorili sme si, že to nemôžeme otvoriť. Videli ste to, po prvých desiatich minútach bolo skóre 2:2. Ja som si myslel, že sa to skončí 12:12. Našťastie sme si dosť skoro uvedomili, že s Rusmi sa nedá hrať celý čas otvorený hokej a našu hru sme zmenili.
Čakali ste, že na vás tak vyletia?
Aj Američania na nás vyleteli a ustáli sme to. Švédi zasa hrali viac opatrne a rozbalili to v druhej tretine. Rusi boli v úvode viac aktívni, ale potom odpadli. Tento štýl hry je veľmi fyzicky náročný.
Strelecky zažiaril hetrikový Roman Červenka, ktorý sa revanšoval za semifinálový zápas (po jeho chybe ho od druhej tretiny kouč Hadamczik do hry už viac nenasadil).
Nevyšiel mu jeden úsek v tom zápase. Neviem, možno ak by ho tréner nechal hrať aj ďalej, tak to mohlo vyzerať aj inak. Ale to už je neskoro rozoberať, nikdy nevieš. Roman je strelec, bola to len otázka času, kedy mu to tam padne.
Ako budete spomínať na tento tím?
Niečo iné si budeme pamätať my hráči, niečo iné fanúšikovia. Zlatá medaila je perfektná, na tretie miesto si o pár rokov nikto nespomenie, dôležití sú vždy víťazi. Nás môže hriať skutočnosť, že sme odohrali perfektný turnaj, to nám nikto nezoberie. Mali sme výbornú partiu, ktorá dokázala víťaziť. Škvrnkou je ten zápas so Švédskom, kde sme narazili na súpera, ktorý hral lepšie ako my.
Teší viac medaila, alebo mrzí skôr neúčasť vo finále?
Určite je to škoda, že sme nezískali zlato, ale stále vyhrávať nemôžeme. Vlani sme to dokázali, za čo ďakujem Bohu. Raz máš neskutočné šťastie, inokedy ti ho trošku chýba.
Prekvapilo vás, ako bol zápas férový (dokopy len 10 trestných minút)?
Obe mužstvá chceli vyhrať, a tak nešlo o to, či niekto niekoho zbije, bojovalo sa o medailu. Karlovi Rachůnkovi sa podarila rana turnaja, vybiť s Arťuchinom sklo, to sa nevidí každý deň. Klobúk dole pred ním (smiech). Umne sme sa mu vyhýbali, nedávali sme mu šancu na to, aby mohol niekoho trafiť.
Pochválili ste Karla na striedačke za ten bodyček?
My sme sa akurát začali báť, aby ho neprebudil, lebo to by sme lietali po plexiskle my (smiech).
Arťuchin v zápase ukázal aj veľa dobrých ťahov a mal viacero gólových šancí…
To pozor, on je dobrý hráč. S takým telom, keď sa rozbehne, naberie rýchlosť a dostane sa do situácie jeden na jedného, on sa nedá zastaviť.
Čo hovoríte na slabučkú hru Alexandra Ovečkina?
Veľa záleží na šťastí a momentálnej forme. On je rodený strelec, dokázal toho v NHL strašne veľa. Veľké ihrisko mu však nesadlo, nemal ani momentálnu formu. Taký je život.
Budete pokračovať v kariére v KHL či NHL?
To ešte neviem, uvidíme. Budúcnosťou sa budem zaoberať až po tomto turnaji. Z Omsku som ešte nedostal žiadnu ponuku na predĺženie kontraktu, navyše podpísali viacero nových hráčov, tak neviem, či chcú, aby som sa vrátil. Možno sa vrátim do NHL, možno do Pittsburghu, Montrealu či New Yorku. Bolo by pekné hrať s hráčmi ako Crosby či Malkin, to by sa mi zbierali body pomerne ľahko (smiech). Na druhej strane, nikdy som nehral počas svojej kariéry v Kanade. Uvidíme, čo sa teda stane, všetko je otvorené.