Premiéru na seniorskom svetovom šampionáte absolvovala v slovenskom drese aj dvojica devätnásťročných útočníkov Richard Pánik a Tomáš Tatar. Obaja spolu s ďalšími predviedli niekoľko veľmi pekných únikov, ich hru zdobila najmä rýchlosť a dravosť.
„Myslím si, že sa mi do šampionátu podarilo vhupnúť dobre. Bál som sa, že budem viac stvrdnutý. Škoda prehry, pretože to bol pekný zápas, ako pre nás hráčov, tak aj pre divákov. Chýbalo nám trochu šťastia a mali by sme to. Duel bol dosť vyrovnaný na to, že sme hrali s Ruskom s nabitým kádrom a veľkými menami,“ poznamenal Tomáš Tatar, ktorý si vypracoval niekoľko veľmi dobrých šancí. Jednu z nich v samom závere, keď sa Slováci snažili zo všetkých síl o vyrovnanie.
„Veľmi som chcel pretlačiť puk do bránky, ale skĺzol mi a trafil som iba Košečkinov betón. Potom som puk minul. Zatiaľ mi to tam nepadlo, ale možno som si to odložil na ďalšie zápasy,“ pokračoval rodák z Dubnice nad Váhom a pokračoval: „Nám mladým hráčom, keďže máme veľa energie, nezostáva nič iné, ako lietať po ľade, ‚dupať‘ do toho. Snáď to príde, snáď sa presadíme a padne tam aj gól.“
Okrem Tatara na ľade Lanxess Areny zanechal dobrý dojem aj jeho rovesník Richard Pánik. „Pred zápasom som bol trochu nervózny, ale to časom opadlo a sústredil som sa iba na hru. Neviem, či to bol pre mňa zatiaľ najťažší zápas, ale určite bol najrýchlejší v mojej kariére,“ priznal martinský rodák Pánik.
„Náš výkon v tomto zápase bol dobrý, postupne gradoval. Do tretieho dejstva sme vstupovali s tým, aby sme dali kontaktný gól a pokúsili sa vyrovnať. Hrali sme rýchlejšie, aktívnejšie napádali Rusov. Darilo sa nám to, znížili sme, ale vyrovnať sa nám už nepodarilo. Nevešiame však hlavy, teraz máme ďalšie dva zápasy na to, aby sme ich vyhrali, postúpili zo skupiny a urobili nejaký výsledok. Toto bola taká malá previerka. Keď nastúpime aj v ďalších zápasoch s rovnakým nasadením ako proti Rusku, budeme mať veľkú šancu na úspech,“ opísal priebeh zápasu Pánik, ktorý na ruského brankára Košečkina vyslal spolu štyri strely.
