„Najprv dostanete z piatich striel päť gólov a ani neviete ako, ale postupne smerujete na dno. A potom zasa opačne – čo gól, to schod hore, na konci to bola totálna eufória. Po tom všetkom som mal vybité baterky. Neskutočné,“ opisuje svoje pocity skúsený obranca Liptákov Peter Novajovský (33), ktorý sa na obrate podieľal gólom a dvomi asistenciami.
Spomínate si na niečo podobné?
Toto sa mi ešte nestalo. Áno, zažil som, že sme dve minúty pred koncom prehrávali 0:3 a napokon sme zápas poslali do predĺženia, no aj keby ste ma zabili, nepoviem vám už, kedy a kde to bolo. Jednoducho som zabudol. Netuším ani, či to bolo v Poľsku alebo na Slovensku.
Hádam tak skoro nezabudnete ani na nedeľňajšiu noc proti Prešovu…
(smiech) To určite nie. A nielen ja, ale ani naši fanúšikovia či Prešovčania. Pre nich to muselo byť strašné.
Priznajte, ako to vyzeralo po prvej tretine v kabíne za stavu 0:5?
Bolo tam hrobové ticho. Prišiel tréner, neriešil taktiku, veď sme ju mali v hlavách, povedal len zopár motivačných slov. Aby sme sa nevzdávali a správne sa nastavili. Nenadával nám, ani nekričal, skôr opakoval, že nám aj naďalej verí.
Nie sú to pre hráča za takéhoto stavu už iba frázy?
Pre hokejistu určite nie. V športe je všetko možné. Ľudia narozprávajú hocičo, aj také veci, že zápas sme predali, veď sme na Slovensku, no nie? Škoda reči.
Nebáli ste sa, že to bude nakoniec aj 0:10?
Nie, nič podobné som nemal v hlave. Skôr som myslel na to, že možno padne jeden, možno dva škaredé góly a rozbehne sa to. Ale keď už hovoríte o 0:10, našlo sa zopár fanúšikov, ktorí začali skandovať „desať“. To ma zamrzelo, niektorí potom odišli aj domov. Nakoniec nevideli ani náš obrat.
Čo sa dialo po zápase?
Totálna eufória. Nepreženiem, ak poviem, že to bolo ako keby sme vyhrali majstrovský titul. V zbierke ich mám už päť, no v nedeľu som sa cítil ako pri šiestom. Ako majster. Veľmi som si to užíval.
Prešovčania dianie na ľade hodnotili, že zrazu neboli piati, ale až siedmi Liptáci naraz. Aj vy ste to takto cítili?
Asi tak nejak. Všade sme boli prví, akoby sme lietali. Odrazu sme boli aj agresívni. Toto by nás malo zdobiť. Korčuľovanie a dohrávanie súbojov. Hokej je neraz o šťastí, najprv ho mali Prešovčania, potom my. Rástli sme a oni padali.
Zápas sa napokon rozhodol až v predĺžení. To sa už asi nedalo pustiť…
Najmä sme sa tešili, že sme vyrovnali. A viete, keď dokážete z 0:5 dať na 5:5, potom je už iba jediná cesta. Takýto duel treba vyhrať. Aj keby neviem čo bolo.
V kabíne máte až piatich Fínov a o nich sa hovorí, že sú za každých okolností chladní. Boli takí aj po zápase?
(smiech) Kdeže. Po dueli medzi nami vždy vyhlasujeme hráča stretnutia, tentoraz to bol Hannu Kuru. Bol podarený, lebo cudzinci väčšinou hovoria po anglicky, no on si trúfol aj na slovenčinu. Od trénera pochytil pár slov a šiel na to. „Super, pome, pome chlapi.“ Všetko s fínskym akcentom. Normálne sme sa na tom zabávali.
Keď ste sa po zápase vrátili domov, nemali ste pocit, že to bol iba sen?
Bolo to iné ako zvyčajne. Aj inokedy mám v sebe adrenalín a do postele si líham o jednej v noci, no teraz to nešlo. A keď som už zaspal, stále som sa budil. Bolo to stále vo mne. Aj žalúdok som mal akýsi tvrdý, nič som do seba nedostal. Možno trojuholník pizze v kabíne, to je všetko. Vravím, bol to výnimočný večer.
Čo pre vás takýto triumf znamená?
Posilní vás. Presvedčí, že ak spravíte, čo máte, dokážete čokoľvek. To je dobré poznanie, zíde sa v ďalšej časti sezóny.
Navyše, symbolicky ste sa odrazili od dna tabuľky…
Pravda. Ani neviem, kde sa to celé zlomilo, nielen góly, ale každý pohyb bol dôležitý. Zahrali sme skvele, takto by to malo pokračovať aj ďalej.
Cieľom zostáva play off?
Predovšetkým záchrana. To je naša alfa a omega. Samozrejme, každý chce ísť do vyraďovacej časti, z Poľska som bol zvyknutý rok čo rok bojovať o titul. Toto je niečo nové. Nahlas síce hovoríme o záchrane, ale ak budeme hrať takto, potom z toho môže byť aj play off.
Roky ste pôsobili v poľskej lige. Aká je v porovnaní so slovenskou?
Chýba jej systém. Hrá sa tam „hurá“ hokej – hráča s pukom neraz nenapáda jeden, ale dvaja či traja súperi. Oveľa viac sa fauluje. Je to „špinavšia“ súťaž, dosť sa tam seká a hákuje. Navyše, pískajú v nej aj slabší rozhodcovia.
Predpojatosť voči poľskej lige je teda na mieste?
Z istého uhla pohľadu nie, lebo hrať v Poľsku je ťažšie ako u nás. Mnohí cudzinci sa tam popálili, mysleli si, že sa prišli „vyprdkať“ do nehokejovej krajiny a o mesiac boli bez zmluvy. Nezvykli si na tamojší štýl bez tradičného systému.
Čiže to nie je liga pre každého…
Kto si ako zvykne (úsmev).
Čítajte viac Majster s debaklom. Nové Zámky totálne potupili Slovan