Foto: SITA, Ján Viazanička
Po civilnej práci rýchlo siahol útočník Ján Sýkora, ktorý sa po pestrej sezóne chopil jedného z tradičných remesiel.
V týchto dňoch možno Sýkoru zastihnúť na stavbách. Hokejku vymenil za murárske náčinie a hokejových spoluhráčov za partiu robotníkov. „Mám rodinu, dve deti a potrebujeme z niečoho žiť a platiť účty,“ poznamenal.
Už krátko po predčasnom ukončení najvyššej súťaže sa na sociálnej sieti pochválil príspevkami o novej práci. Reakcie na seba nenechali dlho čakať.
"Hneď, ako som to dal na sociálnu sieť, mi viacerí spoluhráči písali, že či im neviem niečo dohodiť. Sezóna sa skončila začiatkom marca a teraz budeme prakticky pol roka bez príjmu. V septembri príde najbližšia výplata, takže dovtedy to musíme vykryť. Na Slovensku si hokejisti zväčša nezarobia toľko, aby z toho vyžili po celý rok.
Česká extraliga je v tomto iná. Tam sú zmluvy väčšinou na 12 mesiacov a aj keď je 1,5 mesačné voľno počas leta, tak to kluby nechávajú tak. Navyše majú aj spoločnú letnú prípravu, ktorá už na Slovensku nie je pravidlom, skôr výnimkou," zdôraznil Sýkora.
K rýchlemu hľadaniu novej práce ho primäla aj skutočnosť, že ani nedávne „hokejové“ príjmy neboli také, aké mohli byť. Boli totiž ovplyvnené zdravotnými problémami, pre ktoré stihol odohrať len 33 zápasov.
„Väčšina hráčov v najvyššej slovenskej súťaži to má tak, že dostane menej peňazí, keď nemôže hrať. Ja som s tým však nemal problém, pretože pán Ľupták (majiteľ Detvy, pozn.) mi pomohol s angažmánom vo Zvolene, aby som si tie peniaze takpovediac vyhral späť. Žiaľ, vieme, ako celá sezóna napokon dopadla.“
Foto: SITA, Jakub Julény
Vo veku 29 rokov má pred sebou ešte niekoľko hokejových sezón, ale zároveň oceňuje, že vďaka súčasnej situácii získa cenné poznatky, ktoré sa môžu zísť.
"Onedlho budem mať 30 a na ten koniec kariéry človek musí myslieť. S mojím zdravím odohrám ešte možno 6–7 sezón, asi aj to som veľa povedal. Nie každý vie potom zvládnuť prechod do bežného života, no ja nie som typ, ktorý by na niečo čakal. Nemám problém s prácou, skôr naopak.
Ja to vôbec nevnímam zle, skôr si celý život vravím, že všetko zlé je na niečo dobré. Takto sa naučím robiť niečo nové. Nie je ideálne, že je to s peniazmi v hokeji takto, ale nič s tým nespravíme a skôr sa už na to pozerám tak, že mi to aj niečo dá a vďaka civilnej práci sa už teraz niečo naučím. Aspoň do budúcna by sa však mohli aj zmluvy na Slovensku prispôsobiť, aby to mali hráči jednoduchšie."
Po hokejovej stránke bola pre neho sezóna 2019/2020 mimoriadne zaujímavá. Po rozpačitom ročníku 2018/2019 sa po vyše 10 rokoch vrátil do rodnej Detvy. Okamžite sa zaradil k lídrom mužstva, pravidelne bodoval a spoločne s Petrami Zuzinom a Šišovským vytvoril obávaný útok.
Všetci menovaní dostali aj pozvánky do najcennejšieho dresu. Sýkoru povolali trikrát, vždy však musel odmietnuť zo zdravotných dôvodov. A tak si aspoň spoluhráčov doberal, že vďaka jeho odmietnutiam sa do „repre“ dostali oni.
„Pred jedným z reprezentačných zrazov som sa musel ospravedlniť a keď som volal s Mirom (Šatanom, GM reprezentácie), tak som mu spomenul "Šiša.“ Povedal som, že hrá dobre a na to sa ma Miro spýtal: „A kde ho teraz zastihnem?“ Vravím mu, že „tu je vedľa mňa, dám ti ho.“ Hneď sa dohodli a „Šišo“ išiel reprezentovať," prezradil Sýkora.
V sezóne napokon získal 32 kanadských bodov za 16 gólov a 16 asistencií a dosiahol svoj najlepší bodový priemer na zápas v kariére. Keď už bolo zrejmé, že s Detvou si play off nezahrá, pridal sa k viacerým hráčom, ktorí zamierili do neďalekého Zvolena. S „bryndziarmi“ sa dohodol ešte v čase rekonvalescencie, no debutu v ich drese sa už nedočkal.
Sezónu predčasne ukončil koronavírus: „Mrzelo ma, že sme sa s Detvou nepohybovali na priečkach, ktoré by znamenali play off. Zlomilo sa to v pár zápasoch, ktoré sme prehrali a súperi nám ušli. Potom som sa zranil a krátko na to aj ďalší chalani, ktorí to tiež ťahali. Mrzí ma to zranenie, lebo ešte som mohol hrať play off. Vlastne, aj tak by som play off nehral, keďže liga sa predčasne skončila.“