Všetko sa napokon zvrtlo inak – odchovanec bratislavského Slovana Branislav Fábry hokejovo ustrnul. Namiesto NHL hral v Trnave či za Lietajúce kone Prešov. „Je to jednoduché – buď to ako tínedžer máte v hlave usporiadané, alebo nemáte. Ja som bol ten druhý prípad,“ vraví šikovný center. V utorok sa predstavil na Slovane v drese Nových Zámkov a tešil sa z divokého víťazstva 7:6.
Bol to pre vás špeciálny zápas?
Keď som sedel v autobuse, rozmýšľal som nad vecami, nad ktorými bežne neuvažujem. Keď však padlo prvé buly, všetky myšlienky pominuli. V tej chvíli to bol pre mňa tuctový zápas ako proti Zvolenu či Detve.
Nad čím ste premýšľali v autobuse?
Boli to skôr spomienky na obdobie, keď som odišiel z Bratislavy. Veru, je to už štrnásť rokov. Zároveň som si uvedomil, že nikdy predtým som nehral na vynovenom štadióne Slovana – toto bola moja premiéra.
Spomínate si, kedy naposledy ste hrali na štadióne Ondreja Nepelu?
Teraz ste ma zaskočili. Možno by som si spomenul na juniorský zápas, ktorý som v tejto aréne odohral, tie seniorské mi akoby z hlavy povypadávali.
Je dobré, že sa Slovan vrátil do extraligy?
Priniesol oživenie. Slovan bol odjakživa kontroverzný a každý sa naňho chcel vytiahnuť. Niekto ho má rád, iný nenávidí, ale všetci sa na tento tím prídu radi pozrieť. Víťazstvo nad ním chutí obzvlášť dobre.
Napríklad ako vaše utorňajšie 7:6?
Presne. Slovanisti mali viac z hry, ale v podstate sú to takí istí hráči ako my. Uznávam, súper mal smolu a my šťastie. Ale to praje pripraveným.
Na čo si môžu v tejto sezóne trúfať Nové Zámky?
Nebude veľa duelov, v ktorých budeme favorit. Musíme hrať poctivý – pre niekoho škaredý – hokej. Budem veľmi rád, ak sa dostaneme do play off.
Má Slovan káder na to, aby vyhral ligu?
Určite áno. Minimálne na finále.
Pred sezónou skladal nový tím a šancu dal viacerým Bratislavčanom. Vám sa neozval?
V Nových Zámkoch mám zmluvu na ďalšie tri sezóny. Medzi nami neprebehla žiadna komunikácia. Ozvali sa mi však z Bratislava Capitals – aj táto alternatíva stroskotala na mojom platnom kontrakte.
Váš bývalý spoluhráč Michal Novák v uplynulých dňoch ostro kritizoval pomery v extraligových kluboch. Stotožňujete sa s ním?
Obaja sme zažili extraligu, keď mala inú úroveň – hráči mali dvanásťmesačné zmluvy, bolo to profesionálnejšie. Klamal by som, ak by som tvrdil, že nemal pravdu.
Aj vy máte v Nových Zámkoch osemmesačný kontrakt?
Deväť.
Pracujete počas zvyšných troch mesiacov?
Apríl je hluché obdobie, vtedy pomáham otcovi vo firme. V autoservise vymieňam pneumatiky. Od mája začínam s individuálnou prípravou. Všetko je o peniazoch – ak by ich kluby mali, dávali by hráčom 12-mesačné zmluvy a zabezpečili by im aj letnú prípravu. Hráči sú však profesionáli, mali by sa vedieť pripraviť aj sami.
Má extraliga svetlú budúcnosť?
Neviem. Všetko ukáže čas. V porovnaní s inými hokejovými krajinami sa prepadávame. Štáty, ktoré sme kedysi pohodlne zdolávali, dnes majú oveľa širšiu hráčsku základňu, ako Slovensko. To hovorí za všetko.
Keď ste ako 20-ročný odchádzali z Bratislavy, mali ste nakročené k veľkej kariére. Kde sa to zlomilo?
Je to jednoduché – buď to ako tínedžer máte v hlave vysporiadané, alebo nemáte. Ja som bol ten druhý prípad. Okrem toho, že som si to domrvil, mi chýbal aj kúsok športového šťastia.
Vyčítate si to?
Samozrejme. Dlho som s tým bojoval – trvalo mi, kým som prijal, že to, čo mohlo byť, už nebude.
Čo by ste spravili inak?
Určite by som už ako junior utekal za more. Mal som 18 rokov a frajerku, ktorú som nechcel nechať. Samozrejme, dnes si búcham hlavu o stôl a čudujem sa sám sebe, čo za sprostosť som spravil. Naviac, v Slovane mi sľubovali prvú či druhú päťku – potom si však doniesli druhých hráčov. Bol som hlúpy. Poviem to takto – dobré rozhodnutia som si nechal až na obdobie po 30-ke.
Kariéru ste nemali podľa predstáv, máte aspoň vysnívaný jej záver?
Mám 34, ale nad koncom stále nerozmýšľam. Tri-štyri roky ešte chcem vydržať. Rád by som si zahral za Slovan – som predsa Bratislavčan.