Vypredaná Steel aréna, elektrizujúca atmosféra, príchodom bratislavského klubu akoby ožili aj hokejové Košice. „Bol som tak zažratý do hry, že až deň po zápase som si na webových portáloch prečítal, že po víťaznom góle nám diváci nadávali,“ vraví obranca Slovana Michal Sersen.
Ako vyzerá dlhá cesta autobusom z východu po víťaznom zápase?
Určite to nie je ako po triumfe v play off. Napokon, máme za sebou iba prvý zápas. Je však pravda, že keď sa vyhrá, ubieha to rýchlejšie.
Ako si ju zvyčajne krátite?
Niekto spí, iní hrajú zasa karty, alebo pozerajú videá, či filmy. Máme medzi sebou aj vášnivých čitateľov. Každý robí niečo iné – je to veľmi individuálne.
Bola cesta z Košíc menej náročná, ako napríklad návrat z ruského Omsku?
Lietadlo je predsa len komfortnejšie. Využívali sme charterové lety, každý z nás mal k dispozícii trojsedadlo. Mohli sme si natiahnuť nohy, občas sme sa na palube aj prešli. Na druhej strane – obrovskou záťažou bol časový posun.
Slovan sa do slovenskej ligy vrátil po siedmich rokoch. Bolo v kabíne cítiť, že je to výnimočný zápas?
Duely Slovana proti Košiciam sú vždy výnimočné. Napriek tomu sme sa snažili držať emócie na uzde. Nevravím, že nešlo o nič, no stále to bol iba jeden z 58 zápasov základnej časti.
Počas prvej polovice zápasu sa fandilo veľmi slušne – domáci fanúšikovia Slovan príliš nespomínali. Prekvapilo vás to?
Úprimne – bol som tak zažratý do hry, že až deň po zápase som si na webových portáloch prečítal, že po víťaznom góle nám diváci nadávali. Ani transparent (Radšej vrabec v hrsti, ako orol v KHL, pozn.) som si nevšimol. Niečo sa ku mne dostalo počas prerušenia hry, ale nebolo to nič mimoriadne.
Tenista Novak Djokovič tvrdí, že v zápasoch, kde je publikum na jeho strane, si v hlave upravuje pokriky divákov podľa vlastných potrieb. Ako je to u vás?
Vôbec to neriešim. Kritika jednotlivca vplýva na športovca oveľa nepriaznivejšie, ako keď je terčom celý tím. Hráme kolektívny šport, ľudia nadávajú na Slovan všade, nevnímam to osobne.
Dokáže vás to aspoň nabudiť?
Skôr zápas ako taký. A je mi jedno, kde hráme. Hlavne, že je dobrá a hlučná atmosféra. Na ľade príliš nerozlišujeme, či im publikum nadáva, alebo ich povzbudzuje. Len nech buráca.
To však vyznieva, akoby vám bolo jedno, či hráte v Košiciach, ale doma v Bratislave…
V princípe to tak naozaj je. Ale doma je vždy doma. Už len preto, že nemusíte nikam cestovať.
Čo bol kľúčový moment zápasu?
Že sme strelili prvý gól a ubránili sa presilovkám Košíc.
V príprave vám to však tak dobre nešlo. Z desiatich duelov ste prehrali až osem…
V príprave sa predovšetkým skúša, niekto trénuje viac, iný menej. Postupne pribúdajú hráči, ťažko sa to porovnáva. Sezóna sa nehrá v júli a v auguste, ale až od septembra – vtedy treba zabrať. Aký je rozdiel medzi bilanciou 8–0 a 0–8? Ak ide o prípravu, podľa mňa žiadny.
Viete o tom, že stávkové kancelárie vás favorizujú na zisk titulu?
Nie, to som netušil. Nie je to však podstatné.
Slovan mal v minulých rokoch vážne problémy s finančnou disciplínou. Funguje teraz všetko na sto percent?
Áno. Momentálne je to tak, že to, čo nám sľúbili, sa aj dodržiava.
Veterán Michal Novák kritizoval ligu, ktorá je podľa neho z roka na rok horšia. Hráči vraj majú osemmesačné zmluvy a po sezóne si privyrábajú ako taxikári. Ako je to v Slovane?
Ja mám 10-mesačný kontrakt.
Nie je to pre profesionálneho hokejistu problém?
Pre mňa nie. Vždy je to o tom, ako sa zariadite a nastavíte si podmienky.