„Víťazstvo v Nitre je veľmi cenné. Ani si nepamätám, kedy sme tam naposledy vyhrali, nieto ešte takým rozdielom. Nesfúkli nás ako po minulé roky,“ usmieva sa po víťazstve 4:0 kapitán Liptákov Martin Kriška (34).
Držíte sa v popredí tabuľky. Čomu vďačíte za dobrý vstup do sezóny?
Asi málokto z nás čakal, že nám to takto pôjde. No nepozeráme sa na tabuľku a body, sústredíme sa viac na to, čo nás čaká. Vyšiel nám hneď úvodný duel s dvadsiatkou, ktorej sme nastrieľali päť gólov. V predošlých sezónach nám robila problémy a nie raz nám zobrala body. V Banskej Bystrici sme následne krátko pred koncom prehrávali o dva góly a nakoniec sme získali silou vôle a kolektívnym duchom dva body. Sebavedomie nám stúpa, ale zároveň sa držíme pri zemi. Škoda, že sme zbabrali súboj s Miškovcom.
Máte lepšie mužstvo ako v predošlom ročníku?
Veľkú zásluhu na našich výkonoch má tréner Anton Tomko. Mužstvo sa výrazne nezmenilo, ale tréner stanovil inú taktiku a zatiaľ sa ukazuje, že správnu. Mali sme veľmi náročnú letnú prípravu, sme dobre pripravení a verím, že budeme pokračovať v dobrých výkonoch.
V čom tkvie najväčšia zmena?
Tréner nám neustále vštepuje svoju filozofiu. Počas tréningu často zastaví akciu, aby nám vysvetlil, čo presne od nás žiada. Rozoberáme najmenšie detaily v hre súpera a je veľmi náročný na každého z nás.
Ako sa vám pozdáva prínos maďarských tímov pre súťaž?
Je to síce klišé, ale v súčasnej dobe už naozaj všetci vedia korčuľovať. Je jedno, proti komu hráte. Každý už má systém a legionárov. Prvé zápasy prehrali, ale pomaly sa oťukávajú a budú trápiť nás aj ostatné mužstvá. Nielen Miškovec, ale aj Budapešť. Veď aj Banská Bystrica s ňou stratila body. Najmä doma budú maďarské mužstvá nepríjemné. Navyše, v zápasoch s nimi budú pod tlakom skôr slovenské tímy.
V predošlých dvoch sezónach ste hrali baráž. Je teraz váš hlavný cieľ vyhnúť sa jej alebo sa dostať do desiatky?
Pred sezónou sme si s vedením nestanovili žiadne ciele. Každý z nás sa však chce vyhnúť baráži. Zápasy v nej sú náročné psychicky aj fyzicky. Radi by sme sa pozreli do play off. Naši súperi majú väčšie individuality, ale my sme partia bojovníkov. Pokúsime sa podávať čo najlepšie výkony, aby sme tešili našich fanúšikov.
Kedy ich potešíte zápasom v Liptovskom Mikuláši?
Netrúfam si odhadnúť, kedy sa prvý raz predstavíme doma. No nečakám, že to bude v blízkej budúcnosti.
Aké je to nemať domáce prostredie?
Cítime sa ako bezdomovci (smiech). Najprv sme mali vytvorené domáce prostredie v Ružomberku, ale zo dňa na deň sme si museli pobaliť veci. Teraz si výstroj denne nosíme domov. Kým svietilo slniečko, nechával som ho na záhrade, teraz sa suší po balkónoch. Je to náročné, ale nevyhovárame sa na to.
Nie je takáto situácia čiastočne aj burcujúca?
Ale áno. Takto sa na to snažíme pozerať. Musíme sa starať o veci, ktoré iní neriešia, ale aspoň nemáme čas premýšľať nad hlúposťami. Na štadióne u Janka Laca sú len štyri šatničky. Chodíme tam ako taxikári po večeroch – každý si prinesie veci a po tréningu si ich berie so sebou (smiech).
Domáce zápasy odohráte v Spišskej Novej Vsi. Budete tam mať fanúšikov?
V Ružomberku sme nemohli hrať pre kamerový systém, vyberali sme medzi Breznom a Spišskou Novou Vsou. Spišská nie je až tak ďaleko, kamaráti a rodinní príslušníci sa na nás chodia pozerať. Na zápase s Miškovcom bol aj jeden autobus plný fanklubákov. Sme vďační za každého diváka. Mesto sa snaží, aby sme čo najskôr mohli hrať doma.