Extrémne dôležité bolo víťazstvo v Košiciach. Keď sme potom vyhrali oba zápasy doma, už sme verili, že to dotiahneme do zdarného konca," tvrdí Jaroslav Markovič (31), jeden z lídrov martinských hokejistov, ktorí vo štvrťfinále značne šokujúco vyradili favorizované Košice.
Čomu vďačíte za postup do semifinále?
Ďalej nás posunul najmä kolektívny výkon na čele s brankárom Corbeilom. Mathieu podával neskutočné výkony, má veľký podiel na postupe. Kľúčovú úlohu však zohrali aj bojovný duch mužstva a viera, že to môžeme zvládnuť. V čosi také, že v troch domácich súbojoch inkasujeme len jediný gól, sme ani nedúfali. Vieme totiž, aká je ofenzívna sila Košíc.
Martin predtým Košice nikdy v play off nevyradil, ťahal s nimi pätnásťzápasovú sériu prehier. Nemátali vás tieto štatistiky?
Historické štatistiky sme mali naštudované, ale povedali sme si, že ich vôbec nebudeme brať do úvahy. Na úvod série sme cestovali do Košíc s cieľom vyhrať jeden zápas. Vyšlo to, v tom okamihu sme všetci uverili taktike a systému, s ktorými môžeme Košice zdolať.
Kedy sa štvrťfinále zlomilo vo váš prospech?
Po výhre v Košiciach prišiel prvý zlom, ale naplno sme tomu uverili až po dvoch domácich víťazstvách. Málokto nám totiž veril, že vyhráme oba zápasy. Za stavu 3:1 by už pre nás bolo dosť veľké sklamanie, keby sme nepostúpili. Neboli sme totiž horší, zaslúžili sme si postup viac ako súper.
Vaši spoluhráči stále opakovali, že pod väčším tlakom sú Košice. Pocítili ste ho aspoň pred šiestym zápasom, tretím doma?
Áno. Na rovinu sme si hovorili, že to je asi posledná šanca postúpiť. Keby to nevyšlo doma, v Košiciach by to bolo o veľa náročnejšie.
Veľa sa počas série hovorilo o kvalitnej martinskej obrane…
Od začiatku sme to brali tak, že máme dvoch výborných brankárov a výbornú obranu. Pred play off ju ešte vystužili dvaja chalani z KHL. Keď nám v defenzíve vypadli traja dôležití muži, tak to v šiestom zápase zvládli aj mladší hráči – a opäť sme neinkasovali. V tomto je naša sila obrovská, na tom musíme stavať aj v ďalšej sérii. Zranený kapitán Jano Tabaček nám hovoril, že to možno skúsi už počas semifinálovej série. Hrali sme aj za neho a veríme, že si ešte nejaký zápas zahrá.
Čo by mohlo platiť na Banskú Bystricu?
Vieme, na akej úrovni má káder a kde sme my. Do série musíme ísť s pokorou a pokúsiť sa z nej vyťažiť čo najviac. Stať sa môže čokoľvek. Sme na vlne eufórie, ale zároveň sa nesmieme zblázniť. Keď na úvod dostanete debakle ako Nové Zámky, ťažko sa už niečo so sériou urobí.
Potešil vás víťazný gól Zvolena v predĺžení, vďaka ktorému sa neposúva začiatok semifinálových sérií?
Po zápase sme počuli verziu, že naša séria odštartuje už vo štvrtok. To by veru bolo zaujímavé. Takto si aspoň trošku oddýchneme. Dostali sme dva dni voľna a od štvrtka sa budeme pripravovať na súpera.
Ako ste oslávili postup?
Chalani si boli sadnúť, ale nič sa nepreháňalo. Hádam sme ešte nepovedali posledné slovo, oslavovať budeme až po sezóne. Ja som si šiel sadnúť len na chvíľku, aby som sa ráno mohol starať o deti (smiech).
Ste odchovanec Martina. Zažili ste v kariére niečo emotívnejšie než postup cez Košice?
Pred siedmimi rokmi sme s Martinom skončili tretí, vo štvrťfinále sme prešli cez Skalicu. Takže mám medailu. Toto je však minimálne porovnateľné. Nikto nám neveril, že by sme mohli prejsť cez Košice. Azda 99 % ľudí si myslelo, že nevyhráme ani zápas. Dokázať to všetko pred skvelými fanúšikmi v úžasnej atmosfére je zážitok do konca života.