„Aj keď na ľade chcem pôsobiť ako skúsenejší hráč, pokiaľ ide o zbieranie pukov, sme rovesníci a stojíme na rovnakej štartovacej čiare,“ smial sa útočník Severstaľu Čerepovec.
Ruskí športovci sa počas najbližších štyroch rokov nepredstavia na žiadnom významnom športovom podujatí pod vlastnou vlajkou. Rozprávali ste sa o tom so spoluhráčmi v klube?
Samozrejme, je to veľká vec. Bavili sme sa o tom celý uplynulý týždeň. Predovšetkým pre nášho lekára v Čerepovci to bola téma. Pochopiteľne, že sa z toho netešia. Budú hostiť rôzne významné podujatia a niektoré z nich sú teraz v ohrození. Nemajú jednotný názor, podľa niektorých Medzinárodná antidopingová agentúra konala férovo, pre iných to bola zasa politika. Za seba môžem povedať, že v Severstale som sa so žiadnym dopingom zatiaľ nestretol. Jedine čpavok. Ten je však povolený všade na svete.
Koľko času potrebujete na zbalenie sa a presun na Slovensko pred každou reprezentačnou akciou?
Nie je to nič dramatické. V Čerepovci som sa zobudil v pondelok ráno o piatej a o dvanásť hodín som bol už v Bratislave.
Predsa len, nie sú pre vás reprezentačné podujatia malou komplikáciou?
Na novembrovom Nemeckom pohári to bolo náročné, naskočil som tam priamo do zápasu. Teraz mám predsa len viac času na aklimatizáciu pri národnom tíme. A predovšetkým sa do Bratislavy nedostanem každý týždeň, teším sa domov na rodinu a na spoluhráčov v reprezentácii.
TV Pravda: Jedným z dvojice brankárov SR na Švajčiarskom pohári bude Branislav Konrád. Čo povedal pred štartom turnaja?V Čerepovci už pôsobíte piaty mesiac. Zvykli ste si?
Pred odchodom do Ruska som čítal kadečo, aj slová Laca Nagya ma trošku vystrašili. Ale chápem – pricestovať do Čerepovca zo slnečného Los Angeles môže byť pre niekoho frustrujúce. Mám tam však všetko, čo potrebujem. A predovšetkým – som tam iba kvôli hokeju.
Čo bolo zo všetkého najťažšie?
Jednoznačne jazyk. Tréneri nerozprávali po anglicky a tak som ničomu nerozumel. Pri nacvičovaní akejkoľvek akcie som sa radšej vždy postavil na koniec radu, len aby som niečo nepokazil. Dnes už všetkému rozumiem, naučil som sa aj čítať v azbuke. Spoluhráči ma neraz berú na večeru a snažia sa ma čo najviac zdokonaliť.
V tabuľke ste na 10. mieste Západnej konferencie, na play off strácate deväť bodov. Bude sa s tým dať ešte niečo spraviť?
Ťahali sme veľmi dlhú sériu prehier a prišli o veľa bodov. V poslednom čase sa nám však začalo dariť. Deväť bodov síce nie je málo, ale pred sebou máme zápasy proti slabším mužstvám. Verím, že nič nie je stratené.
Ako reagovalo vedenie mužstva na slabšie výsledky?
Nuž, mali sme tam malé zemetrasenie. S niektorými hráčmi sa rozlúčili, odišiel aj môj blízky kamarát z Česka.
Aj s vami mali pohovor?
Áno. Bol však pozitívny, povedali mi, že s výkonmi sú spokojní.
O báze sa nerozprávalo?
Našťastie, tam sme neskončili. Dokonca sa nám s tým ani nevyhrážali (smiech).
Poznajú vás už fanúšikovia?
Čerepovec je menšie mesto, takže o mne vedia. Aj keď nie vždy to dávajú najavo. Žijú tam chudobnejší ľudia, aj lístky na zápasy sú podstatne lacnejšie ako v Bratislave.
Dosiaľ ste mali v každej sezóne na konte viac asistencií ako gólov, teraz je to naopak. Nútia vás viac strieľať?
Ani nie. Zo začiatku mi to tam však padalo, pár asistencií prišlo až neskôr. Pred sezónou som si dal za cieľ desať gólov – chýbajú mi už len dva. Rád by som k nim pridal aj viac prihrávok.
Vo štvrtok vo Švajčiarsku narazíte aj na svojich spoluhráčov zo Severstaľu. Podpichovali ste sa?
Nebol na to čas. Predpokladám však, že keď sa vrátime do klubu, nevynecháme túto skvelú príležitosť. Aj preto by bolo skvelé, aby sme Rusov zdolali.
Čo na nich platí?
Jedno viem určite – nemajú radi tvrdú hru do tela.