„Po tejto sezóne s vrcholovým hokejom končím. Boľavý chrbát ma do ďalšej už nepustí. Teraz však na to nemyslím, teším sa na zápasy proti CSKA Moskva,“ vraví majster sveta z Göteborgu 2002.
Čo ukázalo stredajšie vyšetrenie v Žiline? Môžete hrať?
Chodím tam pravidelne na injekcie. Je to to isté, niekedy aj horšie, podľa toho, ako chrbát reaguje na ťažké tréningy. Sťahuje sa mi po nich svalstvo, z čoho pramenia bolesti. Navyše mi úlomky cvakajú do nervov. Niekedy neviem dvihnúť pravú nohu. Je to dosť nepríjemné, ale pustil som sa do boja a túto sezónu chcem dohrať. Dúfam, že sa mi to podarí. Play off je vlastne ako začiatok novej sezóny. Verím, že to bude v poriadku.
Čo vás ešte drží pri hokeji?
Jednoducho, stále ma baví – príde veľa ľudí, všetky emócie okolo. Napĺňa ma to. Vidím aj silu mužstva. Nehovorím, že ideme vyhrať Gagarinov pohár, ale keď budeme podávať kvalitné výkony a nebudeme sa báť hrať svoju hru, môžeme moskovský CSKA v prvom kole play off potrápiť. Verím vo vyrovnanú partiu.
Čakajú vás v play off posledné zápasy v kariére?
Áno (ostane chvíľu ticho). Priznávam, že by som chcel hrať ešte aj dve sezóny, keby sa dalo. No chrbát ma natoľko obmedzuje, že to nemá význam. Vyslovene neznášam tieto kondičné, laktátové tréningy, ktoré ma majú vrátiť späť. Všetko po nich bolí a celý deň mám zlý, lebo jednoducho nevládzem. Keď už som konečne v zápasovom zaťažení, stačí sa udržiavať. To už je iné, ľahšie. Pritom viem, že moje telo už nevydrží celú sezónu. To je bez šance. Povedal som si, že je to posledná sezóna a potom je pravdepodobne koniec.
Keď ste sa rozhodli hrať za Slovan, plánovali ste odohrať celú sezónu alebo nastúpiť len na pár zápasov?
Myslel som si, že pôjde o jeden zápas, ale nakoniec to vypálilo takto – a dohrávam sezónu. Najťažšie sú pre mňa zranenia a opätovné dostávanie sa späť do tempa po nich. Bolí to. Ale vášeň pre hokej je silnejšia.
Pôjdete s mužstvom do Moskvy na prvé dva zápasy?
Áno, ak ma dovtedy nesekne v krížoch, tak idem (pousmeje sa). Plánujem odohrať oba zápasy v Moskve a všetky v play off. Teraz v závere základnej časti som sa trošku šetril. V posledných dvoch zápasoch už o nič nešlo, teoreticky som mohol nastúpiť, ale uprednostnil som rehabilitáciu. Aj v piatok (dnes) pred tréningom ešte idem do Žiliny. Ráno o piatej štartujem, snáď stihnem začiatok tréningu. V sobotu chcem letieť s mužstvom.
V Bratislave a bližšom okolí nie sú podobní špecialisti ako v Žiline?
To, čo robí pán doktor Vyletelka, u nás nerobí nik. Preto chodím za ním. Aj preto rozmýšľame, že si spoločne otvoríme kliniku v Bratislave.
Bola pre vás pri všetkej tej námahe najväčším lákadlom účasť v play off?
Samozrejme, začína sa akoby nová sezóna, úplne iný hokej. Hráme o ten ich ruský pohárik – Gagarinov. To je veľké lákadlo.
Ako si spomínate na vaše pôsobenie v KHL v drese Slovana počas výluky v NHL?
Súťaž vtedy mala trošku vyššiu úroveň, dvíhali ju hráči z NHL. Hralo sa vo vyššom tempe. Pre KHL však ostal typický ruský hrajkací štýl. Rusi to s pukom vedia. Pohrajú sa, pomaznajú, prihrajú, výborne korčuľujú. To im ostalo. Škoda, že nemôže hrať takú kvalitnú súťaž viac klubov zo Slovenska. Slovenskému hokeju by to pomohlo.
Vtedy ste za kritiku rozhodcov a ruských pomerov v jednom zápase dostali aj trest. Len symbolický?
Čoby! Zaplatil som pokutu – a bolo to aj dosť peňazí, čo ma prekvapilo. Rozhodcovia ma vtedy vytočili, stalo sa. Potom som si povedal, že viac sa mi to nestane.
Ale zasa – predchádzajúci prezident KHL Alexander Medvedev vám vtedy ponúkal právnu ochranu, ak ostanete v KHL. Potvrdíte to?
Volal som s ním párkrát, ale bolo to bez šance. Musel som ísť späť za more.
Ostala v Bratislave rovnaká atmosféra ako pred troma rokmi?
Áno. Odkedy hrá Slovan v novej aréne, kultúra na štadióne a správanie ľudí sa zmenilo. Dá sa povedať, že ide o spoločenskú udalosť a je to všetko na vysokej úrovni. Kvôli tomu som prišiel hrať do Slovana.
Registrovali ste potlesk na vašu adresu počas slovenskej hymny pred zápasom, keď kamera priblížila vašu tvár na svetelnej kocke?
Je to veľmi príjemné, človek to poteší. Ľudia ma vnímajú v dobrom, za čo sa im môžem len poďakovať. Vlastne kvôli nim som tu, stále hrám.
Súvisel úspešný finiš Slovana a postup do play off s príchodom Višňovského do kabíny?
To ja nemôžem hodnotiť, to musia posúdiť iní. Ale v kabíne je iná situácia. Keď som prišiel, bolo v šatni pochmúrne, smutno. Teraz chalani prichádzajú do nej s radosťou, netaja sebavedomie, hokej ich baví. Odráža sa to aj vo výsledkoch.
Nemáte Stanleyho pohár, myslíte teraz na Gagarinov?
Takto nerozmýšľam. Zatiaľ myslím len na prvé kolo play off a prvý zápas v Moskve. Uvidíme, čo bude. Dá sa povedať, že sme dostali najsilnejšieho súpera, akého sme mohli – víťaza základnej časti. Azda v prvom zápase vykročíme správnou nohou.
Najväčšou hviezdou CSKA je Alexander Radulov. Pamätáte si ho z NHL?
Pamätám si ho, ale v zámorí nebol taký výrazný ako v KHL. Na širšom klzisku má viac priestoru, je vyhratejší, je ho viac vidieť a má obrovské sebavedomie. Patrí medzi top hráčov KHL. Navyše, keď sa vytočí a dostane sa do tranzu, tak je ešte nepríjemnejší.
Bude si ho obrana Slovana viac všímať?
Nie, musíme hrať svoju hru. Je to pán hráč a jedným očkom ho treba, najmä pred bránkou, pozornejšie sledovať, ale nebolo by správne skúšať na neho osobku.
Bude mať syn Maxim výnimku na play off, keď budú zápasy večer?
Manželka je šéfka, ona rozhodne. Teraz budú aj prázdniny, tak si myslím, že áno. Niekedy bol večer na zápasoch aj počas školy, no ráno bol potom zlomený. Atmosféra ho zaujala, zavolal si aj kamarátov, vybláznili sa tam. V NHL však žil s hokejom viac.
Vie, že sa blíži koniec vašej kariéry? Rozumie tomu?
Už sme sa o tom zhovárali… Chvíľu si aj poplakal, vraj prečo nebudem ďalej hrať hokej. Vysvetlil som mu, že do určitého veku sa to dá, potom to už zdravie nedovolí. Takže už to chápe.
Pokračovať na nižšej úrovni by nemalo zmysel?
Raz do týždňa si rád pôjdem zahrať s nejakými pupkáčmi a následne skočiť na pivko (smiech). Ináč to už nemá význam.
Ste pripravený na veľké emócie po vašom poslednom zápase za Slovan?
V play off vopred neviete, ktorý zápas je posledný. Čaká nás play off, nechcem ho spájať s mojím posledným zápasom. Začína sa vyraďovacia fáza, nad posledným stretnutím nerozmýšľam. Na to príde čas. V tejto sezóne som prvý zápas odohral doma proti CSKA – a vyhrali sme.
Slovan vie na papierovo silnejších zahrať. Máte rád zápasy, v ktorých hráte proti favoritom a môžete prekvapiť?
Cítim, že keď hráme proti silnejšiemu súperovi, chalani sa na to viac vyhecujú, hráme oduševnenejšie. Je v našej mentalite, že keď nás niekto podvedome podcení, tak mu to spočítame.
Už ste sa pristihli, že v duchu bilancujete sezónu?
V sezóne nemám veľmi čo bilancovať. Odohral som desať zápasov. Začiatok bol celkom solídny, okej, no a potom po troch tréningoch som nastúpil tak narýchlo. Nehral som najlepšie, bez poriadneho tréningu a ešte s pretrvávajúcimi zraneniami to ani nešlo.
Na bilanciu kariéry je ešte skoro?
Ešte som ju nebilancoval. Môžem si ju vytlačiť z počítača (so smiechom).
Skúste vybrať tri najdôležitejšie medzníky.
Prvý – príchod v mladom veku do bratislavského Slovana. Bol to veľký krok vpred. Druhý – uplatnenie v NHL. Udomácnil som sa v najlepšej súťaži sveta, stal som sa platným hráčom, ba vyhral som aj bodovanie obrancov, nominovali ma na zápas hviezd NHL. Tretí – so slovenskou reprezentáciou som sa stal majstrom sveta. To sú najvýznamnejšie míľniky v mojej hokejovej kariére.
Ako si spomínate na majstrovstvá sveta juniorov v Bostone 1996, kde malo Slovensko premiéru a vy ste boli kapitánom tímu? Snívali ste vtedy o NHL?
Mali sme tam veľmi dobrý tím, udržali sme sa medzi elitou. Dlhé roky som počúval, že na NHL nemám, všetci mi hovorili, že som typ európskeho hráča, že ma na malom priestore zabijú. Okej, vravel som si. Potom som si povedal, že za to nič nedám, keď to vyskúšam, kedykoľvek sa môžem vrátiť a nebudem jediný. A napokon to vyšlo.
Koľko driny to stálo? Museli ste zmeniť štýl hry?
Bol som typ obrancu, ktorý s pukom čaká, čaká, čaká na najvhodnejšiu chvíľu prihrať, no v NHL som ho musel rýchlejšie odovzdávať, lebo by som schytal viac tvrdých kontaktov. Periférne som sledoval, kde mám spoluhráčov, aby som im rýchlo prihral. Od začiatku sa mi to darilo, trénerom sa môj štýl páčil, do tímov som priniesol niečo nové. Útočníci odo mňa dostávali rýchle puky, s mojím herným štýlom som sa prepracoval medzi top obrancov.
Tréner Zdeno Cíger vás neprehováral do slovenskej reprezentácie?
Zdeno dáva šancu mladým chlapcom, robí s nimi, tvorí základ slovenskej reprezentácie. Doplní ju zopár staršími a skúsenejšími hráčmi. To je jeho filozofia. Prečo by ma prehováral, keď som zatiaľ odohral desať zápasov? Nemá to význam.
Od zväzu neprišla nejaká ponuka?
Nie. Tam tiež nevedia, čo bude po voľbách.
Pôjdete sa pozrieť na Svetový pohár do Toronta? Povzbudiť Mira Šatana vo funkcii generálneho manažéra tímu Európy?
Rozmýšľam, že asi aj pôjdem. S Mirom Šatanom si sem-tam zavoláme. Bude pekné urobiť si výletík, pozrieť si zápasy z tribúnky, úplne uvoľnený, žiadne nervy.
Budete v Petrohrade komentovať majstrovstvá sveta pre televíziu?
Už mi to niekto spomínal, milerád. Možno na pár zápasov vybehnem, nebránim sa tomu. Videl by som majstrovstvá sveta z úplne iného uhla. A zaspomínal si na našu prvú medailu, striebro z Petrohradu 2000.
Viete už, čo budete robiť po skončení aktívnej činnosti?
Neviem a zatiaľ to neriešim. Určite príde nejaká ponuka pracovať pre niekoho okolo hokeja alebo športu. Plus robíme vlastný projekt v Rači. Chvíľu to ešte potrvá, kým sa to celé spustí. Momentálne je to v byrokratickom štádiu. Mali sme viacero problémov, postupne sa posúvame a získavame povolenie za povolením. Projekt je na deväťdesiat percent hotový. Keby sa po lete začala stavba, bolo by to fajn.
Súčasťou veľkého športového komplexu bude aj spomínaná klinika?
To uvidíme neskôr. Zatiaľ začneme, kde sa dá. Potrebujete viaceré lekárske povolenia. Už sme dohodnutí s jednou súkromnou nemocnicou. Bude zameraná najmä na liečenie športovcov po zraneniach.