Taká mu vo vyraďovacej časti aj ostane. Barys Astana, ktorého dres v tejto sezóne obliekal, už dohral. V prvom kole Východnej konferencie podľahol v najvyrovnanejšej sérii Avangardu Omsk 3:4 na zápasy. „Štatistické číslo je síce pekné, ale čo z toho, keď sme neprešli cez prvé kolo… A tak sa už balím – a teším sa domov,“ vraví 33-ročný slovenský reprezentant.
V ktorom zápase prišiel Barys o postupovú šancu? V čom bol Omsk lepší?
Keď séria trvá sedem zápasov, rozhodujú maličkosti. Na postup potrebujete štyri víťazstvá. Jedna prehra ešte nič neznamená, nemôžete o nej dlho rozmýšľať, lebo na druhý deň hráte opäť. Viedli sme dva jedna na stretnutia, no v druhom domácom, štvrtom v sérii, sme súperovi podľahli. Ak by sme vyhrali… Stále to však bolo otvorené, a tak definitíva padla v poslednom siedmom zápase, štvrtom na ľade Avangardu. Prehrali sme 1:3.
Necítilo mužstvo krivdu? Vyrovnávajúci gól na 1:1 padol po Kolarikovom faule na obrancu Litvinenka – ostal krvácajúci ležať za bránkou. Rozhodcovia hru neprerušili – a vzápätí Kolarik vyrovnal…
Stalo sa, čo sa stalo. Myslieť si môžeme čokoľvek, no všetci vieme, že už sa to nedá vrátiť späť. Tá situácia sa stala v prvej polovici prvej tretiny, do konca ostávalo ešte veľa času. Gól sme však už nedali, domáci áno – a šťastnejší sa tešili z postupu. Vyradenie mrzí. Keď ste v play off, túžite ísť čo najďalej. Tak sme boli nastavení. Tam sa hrá o víťazné zážitky. Tie sú najkrajšie.
V play off sa o zdravotnom stave nehovorí. V základnej časti ste pár zápasov vynechali aj zo zdravotných dôvodov. Nebolí vás nič?
Nie, akurát vo mne doznieva sklamanie. Aj preto, lebo v tejto sezóne som v porovnaní s vlaňajšou odchytal viac zápasov. Pred play off som sa dostal do pohody, cítil som sa dobre, mal som dôveru trénera. Z tohto pohľadu som so sezónou ako-tak spokojný.
Ako ju zhodnotilo vedenie klubu?
Veru ani neviem. Po poslednom zápase sa mužstvo pozvoľna rozišlo. Vtedy už nijaké reči nepomôžu. Mali sme smelšie ambície, no doplatili sme aj na nejaké zranenia. Citeľnou stratou bola absencia Brandona Bochenského, nášho kľúčového útočníka. S Omskom sme odohrali vyrovnanú sériu, akurát nie so šťastným koncom pre nás.
Viete, koľko vašich zákrokov je v desiatke najlepších brankárskych z prvého kola play off?
Rebríček som ešte nevidel.
Dva – siedmy a piaty v poradí…
To poteší – aspoň malá náplasť.
Pred touto sezónou ste do kazašskej Astany zamierili z ukrajinského Donecka. Do akého prostredia ste prišli?
Hokejovo i zázemím do podobného ako v predchádzajúcom pôsobisku. Klub funguje na úrovni, mesto je príjemné. Neprekážali mi ani silné mrazy, lebo zima v stepi bola suchá.
Najzaujímavejší mimohokejový zážitok?
Spoznával som novú kultúru. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na trošku živšie a agresívnejšie šoférovanie.
Ostávate v Astane?
Chcel by som, no ešte sme o predĺžení zmluvy nehovorili. V ďalšej sezóne sa klub presťahuje do novej arény, rád by som bol v nej doma.
Klubovú sezónu ste zakončili, chuť si môžete napraviť v slovenskej reprezentácii na svetovom šampionáte v Česku. Kedy sa pripojíte k národnému tímu?
Po pár dňoch oddychu. Veľmi sa teším na rodinu, užijem si s ňou pár dní, na chvíľu vypustím hokej z hlavy. Do prípravy so slovenskou reprezentáciou sa zapojím 24. marca.