„Včera ráno ma hráčom formálne predstavili ako nového asistenta. Chalanov to celkom prekvapilo. Čaká nás náročná úloha, musíme sa čo najlepšie pripraviť na sezónu,“ tvrdí 31-násobný slovenský repezentant.
Ako ste prežívali prvé hodiny v novej pozícii?
Je to čosi iné, musím si na to ešte zvyknúť. Vrátil som sa do známeho prostredia. Doteraz som však hrával, bol súčasťou kabíny. Teraz sedím v inej šatni – trénerskej. Sám som zvedavý, ako to pôjde. Veľmi sa na to všetko teším. Mám sa čo učiť.
Podpichovali vás bývalí spoluhráči pred prvým tréningom?
Ani nie. Skoro nikto z nich o tom vopred netušil. Dozvedeli sa to až ráno v kabíne a pre väčšinu to bolo veľké prekvapenie. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo.
Kto vás oslovil, tréner Čada alebo niekto z vedenia?
Najprv ma kontaktoval tréner Čada, ktorý mi vysvetlil situáciu. Potom som sa stretol s vedením klubu a v priebehu dvoch-troch dní sme všetko dotiahli do konca. Bolo to hektické. Liga sa už blíži, takže som nastúpil k mužstvu hneď, ako to bolo možné.
Už vám hlavný tréner naznačil, čo od vás očakáva?
Zatiaľ sme sa o tom nerozprávali, nebol na to čas. Určite si však sadneme a podebatujeme o mojich úlohách pri tíme.
Pomýšľali ste v ostatných rokoch na to, že sa z ľadu plynule presuniete na trénerský post?
Ťažko povedať, príliš som nad tým nepremýšľal. Budúcnosť by som určite rád spojil s hokejom, to som chcel vždy. Budem na sebe pracovať, uvidíme aké budem mať možnosti, či ma to bude baviť a či budem užitočný.
Budete pokračovať aj v pozícii pri mládeži?
Rád by som. Niečo som totiž rozrobil a nerád by som teraz všetky tie deti a ich trénerov nechal v štichu. Urobím všetko pre to, aby sa práca v oboch pozíciách dala skĺbiť.
Počas leta ste ukončili hráčsku kariéru, čo mnohých prekvapilo. Čo vás k tomu viedlo?
Po sezóne som mal zdravotné problémy s kolenom aj so zápästím. Nakoniec som sa rozhodol, že to v prípade zaujímavej ponuky skúsim na nejakom inom mieste. Z vedenia taká prišla, preto som súhlasil.
Foto: TASR
Je rozhodnutie o konci kariéry definitívne alebo si nechávate otvorené zadné dvierka?
Nie je jednoduché, len tak zo dňa na deň skončiť. Celý život hrám hokej a ešte stále sa trochu cítim ako hráč… Teraz som však asistentom trénera a budem sa venovať tejto práci. Uvidíme, čo to prinesie. Nad tým, či bola rozlúčka definitívna, som ešte ani poriadne nepremýšľal. Je to stále čerstvé.
Na záver vrcholnej kariéry ste odohrali vydarenú sezónu v KHL. Aké dojmy vo vás zanechala?
Išlo o výlukovú sezónu, takže taký kvalitný ročník možno KHL nezažije ďalších osem rokov, kým platí nová kolektívna zmluva v NHL. Hrať v KHL mi otvorilo oči. Bola to pre mňa asi taká škola ako pätnásť rokov predtým dokopy. Som rád, že som si zahral v takej kvalitnej súťaži v domácom prostredí a odohral celý ročník.
Stihli ste počas kariéry všetko, o čom ste snívali?
Hokejovú cestu vždy ovplyvňujú rôzne okolnosti. Odohral som toho dosť a vytvoril si prehľad o európskych ligách, čo mi môže v budúcnosti pomôcť. Nedostal som šancu v NHL, hoci keď som bol mladý, tak som bol tomu celkom blízko. Mal som však aj smolu, že práve v tom čase prebiehala v zámorí prvá výluka. Bolo to zamotané, na farme som príliš nehrával, tak som sa vrátil domov. Potom sa mi už do zámoria dostať nepodarilo.
Skúste vypichnúť najkrajšie okamihy kariéry?
Zažil som toho dosť, ťažko z hlavy povedať, kedy som sa cítil najlepšie. Sú tam krásne obdobia – titulové so Vsetínom či Slovanom, teraz sme hrali v Bratislave KHL, ako mladý chalan som bol súčasťou federálneho tímu, ktorý vyhral majstrovstvá Európy hráčov do osemnásť rokov.