Od finále uplynul týždeň. Ako vyzeral?
Už na druhý deň som bol na majstrovstvách Slovenska, kde sme mali v rámci nášho projektu – Hrajme tenis Slovensko – štyroch hráčov. Bol som sa tiež pozrieť na turnaj Bratislava Open, k tomu nejaké menšie oslavy – veľa času mi nezostalo. S Karolínou mám dohodu, že dva týždne som s ňou a ďalšie dva pracujem na našom projekte.
Zmenilo sa po veľkom úspechu niečo vo vašom živote?
Isteže. Zrazu bol o mňa väčší záujem, no považujem to len za krátkodobú záležitosť. Veľa ľudí má otázky, chcú sa so mnou rozprávať, akoby mi v jednej chvíli pribudli kamaráti (úsmev).
Takto to v športovej brandži chodí…
Presne, ozvú sa vám aj ľudia, o ktorých ste už veľmi dlho nepočuli. Ale je to v poriadku.
Mimochodom, spomeniete si ešte na prvé slová od Karolíny po parížskom finále?
Stretli sme sa, keď šla do posilňovne. Tuším nevravela nič, bola veľmi sklamaná. Ja som jej však povedal, že pre nás je veľká víťazka.
Zažili ste už niekedy intenzívnejšie dva týždne?
Emočne to bolo náročné. Predovšetkým záver. Ale ja som si to viac-menej užíval. Je pravda, že aj s prípravou na Roland Garros som „ťahal“ dvadsať dní vkuse. Od rána do večera som bol v strehu, neustále nejaké povinnosti. No videl som, že má formu a tak som sa zároveň tešil. Keď sa dostala do druhého týždňa turnaja, povedal som si, že je to dobré.
S akým poznaním ste odchádzali?
Presvedčil som sa, že Muchová môže hrať proti najlepším aj na antuke. Ale aj o tom, že stále má rezervy. Potvrdilo sa mi, že keď má pri sebe dobrý tím, ktorý drží pohromade, tak jej to veľmi pomáha. Herne, mentálne, ale aj zdravotne.
A čo poznanie, že Iga Swiateková je zdolateľná?
Presne tak. Karolína mi povedala, že počas sezóny, keď som nebol pri nej, párkrát proti sebe na turnajoch trénovali. Neviem, či vôbec uhrala nejaký gem. Bolo to pomerne jednoznačné.
Paradoxne, aj pred Roland Garros nám tréner Swiatekovej napísal, či spolu nepôjdu na dvorec. Kája sa ma ihneď opýtala, či má ísť, lebo s tým nemá veľmi dobré skúsenosti. Napokon do toho niečo prišlo. Ale zápas jednoznačne ukázal, že aj Iga je zdolateľná. Veľa napokon nechýbalo.
Muchová rok začínala ako 151. hráčka sveta. Zrejme by vám ani vo sne nenapadlo, že to pôjde takto rýchlo…
Ujal som sa jej v decembri a nebola na to veľmi dobre. Aj sebavedomie jej chýbalo. Verili sme však, že to prekonáme. Ale že to bude takýmto tempom? To som naozaj šokovaný.
Kde sú jej hranice?
Všetko bude závisieť od zdravia. Mojou úlohou je dohliadnuť na to, aby sme ju „neprepálili“. Jednoducho hrať, len keď je zdravá. Cestou je neísť na veľa turnajov, potom budú jej šance veľké. To, že sa dostala medzi špičku, nie je však žiadne prekvapenie.
Nedávno som sa dostal k štatistike, podľa ktorej má s hráčkami top 20 pozitívnu zápasovú bilanciu. Rovnako s najlepšou trojkou – až teraz proti Swiatekovej prehrala. Tenistky vedia, čoho je schopná. Žiaľ, za mnoho jej prehier v minulosti mohli zranenia.
Čítajte viac Po týždni mlčania. Federer poslal Djokovičovi pár veľmi vrúcnych slov
Je niečo, o čom dnes – bez výčitiek svedomia – poviete, že „v tomto“ je najlepšia na svete?
Vo variabilite hry.
Jan Kukal nám pred pár dňami povedal, že zatiaľ čo tréner má na úspechu mužského zverenca zhruba 20-percentný podiel, pri ženách to je až 50 percent. Sedí to?
Nikdy som sa nad tým nezamýšľal. Pokladám sa za vnímavého človeka, veľa sa pýtam a Karolína mi potom sama ukazuje, čo treba.
A či trénovať muža alebo ženu? Je to individuálne. Ak ste schopný zásadným spôsobom zmeniť techniku úderu tak, že sa z neho stane zbraň, tak je to obrovská zmena. Potom je to oveľa viac ako dvadsať percent. Inokedy je zasa čo i len prítomnosť trénera veľmi veľa.
Karolína navonok pôsobí veľmi sympaticky a priateľsky – aká je vo vnútri?
Najmä je normálna. Povedal by som, že na ženu až nadštandardne vtipná. A má nadhľad. Dokáže sa pozrieť na svoje slabiny, nevyvyšuje sa, nie je namyslená. Je možno trošku sebavedomejšia, ale to je v poriadku. Jednoducho dobrý človek. Hviezdne maniere jej nehrozia.
Slzy, ktorým sa po finále neubránila, vás prekvapili?
Aj keď je flegmatička, toto bol až príliš silný moment, ktorý ju premohol. Ocenili to aj ľudia, tlieskali jej v stoji. Bolo to ľudské a normálne. Našťastie, emócie si kontroluje počas zápasu. Takto by sa mal počas stretnutia správať vzorový tenista.
Jej otec Josef Mucha bol úspešný ligový futbalista. Je cítiť, že pochádza zo športovej rodiny?
V mladosti si vyskúšala viacero športov. Aj preto je taká šikovná, pohybovo nadaná a rýchlo sa učí. Nielen že k tým športom privoňala, chcela v nich byť aj najlepšia.
Čítajte viac Prezident Djokovič? Bude to jednomyseľná voľba - ako za totality. Vajdu mal v Paríži pozvať do čestnej lóže
Bola by aj dobrá futbalistka?
Keby sa tomu venovala, potom jednoznačne áno. Gény má mať po kom.
Otec na ňu príliš netlačil?
Každý rodič spraví na začiatku – v snahe pomôcť – nejakú chybu. Pepa to občas trošku prehnal. Ale každý rodič sa učí aj na vlastných chybách. Rýchlo pochopil, že jeho úloha je inde. Dcéru má len podporovať. Ostatné treba nechať na trénerov. Momentálne to funguje perfektne, obaja rodičia boli po celý čas s nami v Paríži.
Svoju púť na Roland Garros Karolína odštartovala na koncerte Beyoncé. Máte prehľad, akí muzikanti budú vystupovať o pár týždňov v Londýne?
(smiech) To veru neviem, ale ona to už na sto percent ovláda. Potom nám všetkým len oznámi, že odchádza. A my jej to zasa schválime, lebo vieme, ako jej to po psychickej stránke pomáha. Samozrejme, ak by mala hrať na druhý deň zápas, nešla by.
A je nejaký koncert, na ktorý by ste vybehli trebárs aj spolu?
Mám svoj vek, nemám rád veľký hluk, ale na Depeche Mode by som určite zašiel. Otázka je, či by sa ku mne pridala (úsmev).
Zvykne hrať hudba aj počas tréningu?
V posilňovni áno, na kurte nie.
Je pravda, že Muchová rozpráva pekne aj po slovensky?
Má talent na jazyky. Navyše, je to Moravanka, mnoho slov majú podobných. Keď sme dlhšie spolu a rozprávame sa, ja preladím na češtinu a ona na slovenčinu. Úplne prirodzene. Väčšinou na to prídeme až po chvíli a dobre sa na tom zasmejeme. To je tak, keď dvaja ľudia dlho fungujú spolu.
Wimbledon je úplne iný turnaj ako Roland Garros. Je na tráve rovnako dobrá ako na antuke?
Vo štvrťfinále tu bola už dvakrát (2019, 2021) – raz z toho pod mojim vedením. Keď som s ňou začínal v roku 2017, prízvukoval som, že na tráve bude najlepšia. Viete, čo mi odpovedala? Že na tráve ešte nikdy predtým nehrala. Celkom ma to zaskočilo. Ten povrch sa vyslovene pýta na jej hru.
Prihlásili sme ju teda na turnaj v Surbitone a z kvalifikácie prešla až medzi najlepšiu osmičku. V tom čase to bol jej najväčší bodový zisk. Som presvedčený, že tráva jej pasuje. Treba si však uvedomiť jednu vec.
Akú?
Keď je niekto vo finále Roland Garros, potom nezostáva veľa času na wimbledonskú prípravu. Karolína sa stále doliečuje, raketu chytí do ruky až v pondelok. Zostanú jej dva týždne. Rozhodli sme sa, že bude lepšie len trénovať. Do Londýna pôjde bez zápasovej praxe.
Čítajte viac Geniálnej mysli z Belehradu vždy niečo chýba. Aj preto je Djokovič najlepší tenista v dejinách
Presne ako Novak Djokovič…
Bude medzi nasadenými hráčkami, žiadne eso na úvod teda nedostane. Hádam jej to bude stačiť.
Keď sme už spomenuli srbského šampióna – je najlepším hráčom všetkých čias?
Ťažká debata. Pokiaľ sa berú do úvahy len grandslamy, potom áno. Ak sa budeme baviť aj o tenisových zručnostiach, tak asi nie a čo sa týka vystupovania na kurte, určite nie. Nie je najpopulárnejší, keď hrá, 80 percent ľudí fandí súperovi. O niečom to asi svedčí. Ale o tom, že je najlepší hráč súčasnosti, vôbec nepochybujem.
Pred parížskym finále sme o úspešných Češkách napísali, že na grandslamoch ich vyťahujú ako králikov z kúzelníckeho klobúka. Čím to je?
Veru, je ich veľa. Všetky dlhodobo dokazujú, že sú výborné a dokážu zdolať kohokoľvek. To, že sa im darí aj na úrovni veľkej štvorky, nie je veľké prekvapenie. Češky sa ťahajú navzájom, jedna vyskočí a druhá sa jej chce hneď vyrovnať.
Potom prichádzajú mladé a tie zasa vidia, že to ide. Odmalička tomu veria a majú ambície. Medzi slovenskými deťmi ťažko nájdete niekoho, kto povie, že chce byť najlepší na svete a myslí to aj vážne. Za riekou Morava majú vzory. Zaujímavú vec mi však povedal pán Kodeš.
Hovorte…
Vravel mi, že v Česku športovo najšikovnejší chlapci idú na futbal a hokej a až potom si vyberajú tenis. Medzi dievčatami je tenis na prvom mieste. Zrejme to je odpoveď na to, prečo sú české ženy úspešnejšie ako muži.
Na Slovensku akoby sme sa báli mať najvyššie ambície. Funkcionári aj tréneri. Cítim tu akúsi priemernosť, reči, že sme malý národ a stačí nám byť niekde v stovke, sú na dennom poriadku.