Jeho tím podľahol po vyrovnanom boji (0:1). V stredu dostal rodák z Revúcej, ktorý futbalovo vyrastal v banskobystrickej Dukle opäť šancu v základnej zostave proti Neapolu. Hoci Catania opäť prehrala (2:4), mladý stredopoliar, ktorý si pred necelým mesiacom prevzal v ankete Pravdy Cenu Petra Dubovského pre najlepšieho hráča do 21 rokov, strelil svoj premiérový gól v talianskej lige.
Váš gól ďalšiu prehru neodvrátil…
Padol pätnásť minút pred koncom, dal som ho po rohu hlavou. Znížil som na 2:4. Bolo jasné, že už len malý zázrak by nám mohol priniesť aspoň remízu. Trošku sme sa po prvom polčase pozviechali, mohli sme v závere pridať možno aj tretí gól, ale zápas sme už len dohrávali, bolo rozhodnuté.
Catania prehrávala po prvom polčase s Neapolom 0:4…
Súper sa dostal päťkrát k bránke a dostali sme štyri góly. Taký výsledok skreslí všetko, zbytočné je niečo vysvetľovať. Nepomohli nám ani diváci a už sa to na nás valilo. Bola z toho polčasová blamáž.
Čo sa dialo v prestávke v šatni?
Boli sme dosť šokovaní a nielen hráči, ale aj tréner, členovia realizačného tímu či prezident klubu. Všetci nás však povzbudili, vraveli, že musíme ešte bojovať.
Čo pre vás v tejto situácii znamenal premiérový gól v Taliansku?
Prežívam zmiešané pocity. Všetci mi k nemu gratulovali, mám z neho radosť, ale z pohľadu výsledku nič neriešil. Pokojne by som ho vymenil za tri body, ak by to šlo. Prehrali sme a štvrtá priečka od konca, ktorá zabezpečuje záchranu, sa nám vzdialila na šesť bodov. To je zlé.
Zaplatíte za gól niečo do pokladnice tímu?
V tíme taká prax nefunguje. Ale pripravím do šatne nejaké občerstvenie. Vo štvrtok som to už nestihol. Odložím to na budúci týždeň.
V Catanii ste od minuloročného leta. Už sa dohovoríte aj po taliansky?
Snažím sa. Po zápase s Juventusom, som poskytol aj nejaké rozhovory v taliančine. Bolo to však veľmi kostrbaté.
Sledoval v hľadisku zápas s Neapolom aj niekto z vašich najbližších?
Nie, rodičia sa za mnou chystajú, ale ešte tu neboli. Priateľka Dominika má povinnosti v škole, maturuje, príde ma navštíviť asi v polovici apríla.
V neapolskom drese nastúpil Marek Hamšík a hral do 66. minúty. Zhovárali ste sa spolu?
Keď som strelil gól, už nebol na ihrisku. Po zápase mi k nemu tiež blahoželal, ale aj ja jemu k víťazstvu, radšej by som bol na jeho mieste. Debatovali sme asi desať minút, povzbudil ma, zaželal veľa šťastia v boji o záchranu.
Tréner vás vytiahol z lavičky v nedeľňajšom súboji s Juventusom. Dlho ste predtým nehrali. Prečo?
To je otázka skôr na trénera. Môžem sa len domnievať, že v ťažkej situácii, v akej sa ocitlo mužstvo, sa rozhodol uprednostniť najmä skúsenejších hráčov.
Vy ste pravidelne hrávali najmä pod vedením Luigi De Cania, ktorý však už na lavičke nesedí…
Už pred niekoľkými týždňami sa vrátil tréner Roland Maran, ktorý nás viedol v úvode sezóny. Pod jeho vedením som vlani na jeseň vôbec nehrával. Nastúpil som v závere súboja v Cagliari vlani v októbri, ale vzápätí ho odvolali. Nastúpil Di Canio, ten mi dal veľký priestor.
Získali ste po uplynulých dvoch zápasoch aj Maranovu dôveru?
Robím všetko, čo je v mojich silách, aby som si vybojoval miesto v zostave. Tréner potreboval niečo zmeniť, preto mi dal teraz šancu. Dúfam, že som ho výkonmi nesklamal.
V predchádzajúcom zápase s Juventusom odohrala Catania asi lepší zápas…
Podali sme dobrý výkon a poriadne sme lídra potrápili. Mali sme niekoľko výborných šancí, ale nevyužili sme ich, Juventus také nemal. Mohli sme získať minimálne bod, ale pri troche šťastia aj vyhrať.
Obháji Juventus titul?
Som o tom presvedčený. Akoby hral v tejto sezóne úplne inú ligu ako ostatné tímy. O to viac ma mrzí, že sme s ním nebodovali.
Catania je posledná v tabuľke. Veríte v záchranu?
Nič iné nám nezostáva. Musíme veriť a urobiť pre to maximum. Naša šanca ešte žije, určite sa nevzdáme, do konca zostalo osem kôl. Ak podáme taký výkon ako proti Juventusu alebo ako v druhom polčase s Neapolom, mohlo by sa nám to podariť.