Ak prehráme 0:5, zastrelím sa, burcoval tréner pred zápasom storočia. Legendárny Slovák prišiel bez kopačiek a s desiatimi frankami

Angličania oslavovali sté výročie založenia svojej asociácie a pozvali si na Wembley výber „zvyšku sveta“. Pozvánku do tohto výnimočného tímu dostalo len šestnásť futbalistov.

Medzi nimi aj traja z Československa: Josef Masopust, Svatopluk Pluskal a Ján Popluhár. Od výnimočnej futbalovej udalosti, ktorá sa zapísala do dejín najpopulárnejšej hry, uplynulo 60 rokov.

Jediného Slováka, ktorý nastúpil v tomto stretnutí, vyhlásili o 37 rokov neskôr za najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia. Keď svetový stopér bilancoval výnimočnú kariéru, staval na prvé miesto účasť vo finále majstrovstiev sveta 1962. A na rovnakú úroveň vyzdvihol zápas storočia, ktorý sa uskutočnil 23. októbra 1963.

Čítajte aj Popluhár odriekol audienciu u Alžbety II. Nechcel ísť v papučiach

„Pozvánka do výberu sveta na prestížny zápas, ktorý sledoval celý svet, bola pre mňa obrovská pocta. Ocenenie celej mojej dovtedajšej kariéry. Pre mňa to bol rovnaký úspech ako strieborná medaila zo šampionátu v Čile,“ tvrdil Ján Popluhár.

V čom budem zajtra hrať?

Trojica československých futbalistov zažiarila rok predtým na MS. V turnaji odohrala plný počet minút, vrátane finálového stretnutia s Brazíliou. Obrovský úspech mužstva na tomto šampionáte bol vstupenkou aj do Wembley.

Len Španielsko malo vo výbere superhviezd troch zástupcov: Alfreda di Stéfana, Francisca Genta a naturalizovaného Maďara Ferenca Puskása.

Čítajte aj Slávny strelec bavil gólmi. Hneval sa, keď naňho poslali škaredého hráča

O tom, že sa chystá výnimočný zápas, sa vedelo niekoľko týždňov, ale dlho nebolo známe, kto sa objaví v nominácii čilského trénera Fernanda Riera, ktorý rok predtým priviedol domácu reprezentáciu k svetovému bronzu. Spoluhráči zo Slovana si Bimba, ako prezývali Popluhára, doberali a neustále sa ho vypytovali, či už dostal pozvánku do Londýna, či už má kúpené letenky…

Rodákovi z Čeklísa (teraz Bernolákovo) sa o niečom podobnom ani nesnívalo a otázky kamarátov nebral vážne. Sústreďoval sa na zápasy bratislavského mužstva. Práve sa chystalo na zápas s Palloseure Helsinki v novom ročníku Pohára víťazov pohárov. Správu, že si ho Riera vybral do hviezdneho tímu, sa dozvedel pred odletom do hlavného mesta Fínska.

Udalosti nabrali rýchly spád. Nestačil si ani uvedomiť, čo sa deje. Deň po návrate z Helsínk sa opäť balil a letel do Londýna. Krátko predtým oslávil 28 rokov, vo futbale preskákal už mnohé, ale odrazu sa cítil ako žiačik, ktorý sa chystá na svoj prvý deň v škole.

Foto: Archív M. Z.

Ján Popluhár Ján Popluhár v obrannom zákroku pred Mauriceom Normanom. Vzadu pripravený brankár Lev Jašin.

Situáciu mu sťažil komplikovaný let. Prestupoval v Zürichu, ale lietadlo na ostrovy meškalo, letecká spoločnosť oznámila, že má poruchu, na ktorej odstránení pracuje. Napokon s časovým sklzom odleteli.

Na londýnskom letisku Heathrow sa sám cítil stratený. Na cestu sa ledva stačil pobaliť a vo vrecku mal desať švajčiarskych frankov…

Našťastie, keď už stál pri batožinovom páse a čakal na svoj kufor, poklepal ho niekto po pleci.

„Mister Popluhár? Vitajte v Londýne. Tréner a spoluhráči už na vás čakajú,“ vravel mu neznámy muž, ktorý ho odviezol do hotela. Ale ešte predtým pomáhal Popluhárovi riešiť nepríjemnú situáciu. Na letisku sa stratil jeho športový vak. V ňom mal kopačky.

„V čom budem zajtra hrať?“ pýtal sa s obavami, keď spisovali na letisku protokol o strate.

Príliš veľké Jašinove kopačky

V hoteli Kensington hľadal najskôr kamarátov z Prahy, ale Masopust a Pluskal sa vybrali do mesta spoznávať krásy Londýna. Na recepcii ho privítal tréner Riera. Za ním spoznával známe tváre.

"Zbadal som Portugalčana Eusébia, Španiela Di Stéfana a postupne aj ďalších. Pristúpil k nám Nemec Uwe Seeler. Ten Seeler, ktorého som bránil na majstrovstvách sveta vo Švédsku 1958.

Bol to môj vôbec prvý zápas v národnom drese a ešte k tomu na svetovom šampionáte a proti majstrom sveta. Odvtedy sme sa s tímom NSR nestretli, ale Seeler si na mňa pamätal a vítal ma ako starého známeho. Zdieľame spolu izbu, oznamoval mi," spomínal Popluhár.

Čítajte aj Slávny strelec bavil gólmi. Hneval sa, keď naňho poslali škaredého hráča

Reira mu postupne predstavil spoluhráčov a odovzdal mu kobaltový dres s číslom tri. A pamätal si aj na jeho slová.

„Stretnete sa s hráčmi, ktorých rodnú reč nepoznáte. Ste však najlepší futbalisti na svete a na ihrisku si určite budete rozumieť.“

„Nemôžem hrať, nemám kopačky,“ približoval Slovák patálie s batožinou.

„Ján, netráp sa, mám dvoje, jedny ti požičiam,“ ozval sa sovietsky brankár Lev Jašin. Vybehol do izby a o chvíľu mu už podával svoje. Elitnú futbalovú spoločnosť pobavil. Nosil kopačky číslo dvanásť, o tri čísla väčšie ako slovenský futbalista…

Tento problém bol však vzápätí zažehnaný. Adidas venoval každému futbalistovi po tri páry kopačiek.

Foto: Archív M. Z.

Ján Popluhár, Svatopluk Pluskal, Josef Masopust Trojica československých futbalistov v drese výberu sveta. Zľava Ján Popluhár, Svatopluk Pluskal a Josef Masopust.

„Definitívne som sa upokojil až o niekoľko hodín, keď sa na recepcii objavil môj stratený vak, niekto ho priviezol z letiska. V ňom som si našiel aj moje čilské kopačky, na ktoré som bol zvyknutý.“

Večer si išli zatrénovať v nových teplákoch s emblémom FIFA. Tím snov, ktorý Angličania oficiálne nazvali Rest of the World, si zahral v dobrej nálade medzi sebou futbal na dve bránky.

Na trávnik vstup zakázaný!

Po tréningu, neskoro večer sa československí futbalisti pustili do písania pohľadníc. Trojica ich dala dokopy viac ako sto. Rozhodli sa, že k svojim podpisom pridajú aj podpisy chýrnych spoluhráčov. Kto ich však pozbiera? Nik sa nehlásil. Rozhodne žreb, dohodli sa. Voľba padla na Pluskala.

Prvý mu skrížil cestu di Stéfano. Strkal mu do rúk balíček a po česky vysvetľoval, že potrebuje jeho autogram. Alfredo zbadal štós z pohľadníc a prevrátil oči. Zobral však pero a trpezlivo sa podpisoval… A po ňom aj ďalší.

„Neviem, či všetci poslali domov pozdravy z tejto historickej udalosti, ale isté je, že celý zvyšok tímu ich neposlal dokopy toľko ako my traja,“ smial sa po viacerých rokoch pri tejto spomienke Popluhár.

Predpoludním v deň zápasu dostali voľno. Skupina hráčov sa vybrala na Wembley, aby si pozrela štadión a najmä trávnik, o ktorom sa šírili legendy.

Naň bola zvedavá aj československá trojica. „Keď sme boli v roku 1957 v Anglicku, tak nás na trávnik zamestnanci štadióna nechceli pustiť,“ pripomínal svoju skúsenosť Pluskal.

Foto: Archív M. Z.

Zápas storočia Dobový pútač na mimoriadnu futbalovú udalosť.

Teraz ho mali pred očami v celej jeho nádhere. Krásny, udržiavaný, kvalitný, jemný. Radosť naň vybehnúť. Ibaže aj oni čoskoro pocítili, že špacírovať sa po nádhernom zelenom koberci v topánkach môže byť nebezpečné.

„Prezerali sme si šatne a vyšli sme aj na plochu,“ opisoval Popluhár nečakaný zážitok.

„To sme nemali robiť. Stáli sme iba na okraji trávnika, keď sa na nás vyrútil nejaký chlapík. Soptil, strkal do mňa i do Masopusta. Odháňal nás preč. Po chvíli sa ukázalo, že je to správca. Neviem, ako by sa to skončilo, ale zasiahol pracovník anglickej asociácie, vysvetľoval mu, že sme hostia a najlepší futbalisti sveta. Trochu sa upokojil, no stále šomral, že keby mu takto behala po ihrisku každá delegácia, o chvíľu je po ňom.“

Všetci uznali, že má pravdu. Hviezda, nehviezda, predpis platil pre každého. Domáci trávnik na Wembley chránili a fantasticky sa oň starali.

Popluhár odohral celý zápas

V deň zápasu pociťovali slávnostnú atmosféru. Hľadisko bolo už niekoľko dní beznádejne vypredané, hoci sa doň zmestilo stotisíc divákov.

„Mám pocit, že taktickú poradu pred stretnutím nebral nik úplne vážne. Tréner vravel niečo o tom, aby každý hral, na čo je zvyknutý, že výsledok nie je natoľko podstatný, ale dôležitá bude hra. Napriek tomu som prežíval aj trochu napätia. Bol to predsa len veľmi sledovaný, prestížny zápas, nik v ňom nechcel zhorieť, urobiť si nebodaj hanbu. Už len preto nie, že ho vysielala televízia do celého sveta,“ približoval Popluhár.

Čítajte aj Legendárni obojživelníci: Venco, banán, kričali fanúšikovia na hokeji i futbale

Riera oznámil zostavu a rozostavenie na ihrisku: 4 – 2 – 4. Všetci traja československí futbalisti sa ocitli v základnej jedenástke.

„Nemusíme vyhrať, ale keď prehráme 0:5, rovno sa zastrelím,“ emotívne vyprevádzal tréner svojich zverencov zo šatne a bolo jasné, že ani on neberie výsledok úplne na ľahkú váhu. Všetci vedeli, že naráža na zápas výberu sveta s Veľkou Britániou v Glasgowe z roku 1947, keď Briti vyhrali 6:1…

Čechoslováci mali s Angličanmi čerstvú skúsenosť. Hostili ich v Bratislave na Tehelnom poli na konci mája 1963 a súper im dal poriadne zabrať. Rozbil ich pevnú obranu, Schrojf lovil loptu zo siete štyri razy, prvý i posledný gól im strelil neudržateľný Greaves.

Teraz Angličania nastúpili v takmer navlas rovnakej zostave, nastala v nej v porovnaní s bratislavským zápasom len jediná zmena. „Aj keď sme útočili, Angličania boli pre našu obranu stále nepríjemní, najmä ich protiútoky, ktoré zakladal Bobby Charlton, nám robili problémy. Očakával som, že proti výberu sveta budú útočiť menej,“ predpokladal Popluhár.

Čítajte aj Tento zápas šokujúco zmenil osud Poľska. Pred 40 rokmi o ňom rozprávala celá Európa

Kapitán „sveta“ di Stéfano dirigoval hru a od prvých minút bolo vidieť, že Angličania urobia maximum, aby stretnutie vyhrali. Už aj preto, že o tri roky práve oni hostili futbalový výkvet na majstrovstvách sveta. Mimochodom, na rovnakom štadióne získali v roku 1966 doteraz svoj jediný titul svetových šampiónov. Základ zlatého tímu predstavili už v októbri 1963…

Popluhár a Pluskal odohrali celé stretnutie. Masopust po prvom polčase skončil, s ním ďalší štyria hráči a na zelený koberec vybehli noví muži. „Taká bola dohoda. Každý si zahral aspoň jeden polčas,“ dodal Popluhár.

Skvelá zábava pre 100-tisíc ľudí

V prvom polčase potvrdzoval Jašin, že je svetovou brankárskou jednotkou, najmä jeho zásluhou zostalo skóre bezgólové. Po prestávke Angličania zvyšovali aktivitu a Šoškič, ktorý sa postavil medzi žrde, nebol už taký pozorný a bezchybný, pustil za svoj chrbát dva góly.

Dlho sa však zdalo, že krásne stretnutie sa skončí remízou. Wembley dlho čakalo na góly. Vedúci strelil domáci útočník Paine po vyše hodine hry. Vyrovnával Škót Law, a keďže jeho gól padol v 82. minúte, mnohí si už mysleli, že je to bodka za zápasom.

Ale Angličania sa nechceli s remízou uspokojiť. O päť minút neskôr Greaves rozhodol o ich výhre. Šoškičovi vypadla lopta z rúk a pohotový strelec ju nekompromisne poslal do siete. Stotisíc ľudí sa v hľadisku výborne bavilo a utvorilo skvelú kulisu tomuto sviatku.

„Bol to zážitok, na ktorý sa nezabúda,“ tvrdil Popluhár.

"V jednom zápase sa zišli všetci najlepší futbalisti sveta. Chýbal len Pelé, ktorý bol v pôvodnej nominácii, ale napokon sa ospravedlnil, nemohol do Anglicka pricestovať. Každý chcel vydať zo seba maximum a ukázať, čo v ňom je.

Najčastejšie som sa stretával v súbojoch s Bobbym Smithom. Na prvý pohľad vyzeral, že by vám nezaplatil ani pivo, hral ako o život, ale to isté platilo aj o mne. Mal som veľkú motiváciu. Ale v druhom polčase hral náš tím slabšie. Bez Jašina za chrbtom sme nemali taký pokoj."

Čítajte aj Popluhárovi pred zápasom núkali alkohol. Nedal si ani kvapku

Od pamätného stretnutia v Londýne neprešiel ani rok a futbalový osud mu opäť nečakane zamiešal futbalové karty. V máji 1964 sa v Kodani ocitol v jednom výbere znovu s Čiernou mačkou (Jašinom) či portugalskou Čiernou perlou (Eusébiom).

A ich spoluhráčmi tentoraz v tíme Európy boli okrem iných hviezd aj anglický strelec Jimmy Greaves alebo dirigent Bobby Charlton, ktorí patrili rok predtým na Wembley medzi ich súperov…

Kapitáni majstrov sveta. Čo postihlo legendy MS? Fotogaléria - 28 fotiek Všetky fotky