Pre Lechiu to bol výnimočný moment. V roku 1983, po 38 rokoch existencie, dosiahol klub zo severu Poľska prvé veľkolepé úspechy – ako treťoligový tím (!) vyhral Poľský pohár, potom Superpohár a čakal na debut v európskych pohároch.
V Poľsku zároveň prebiehal zúrivý boj proti komunizmu a pomaly sa rodila „Solidarita“, ktorá je symbolom Gdaňsku i samotného Poľska. Osud spojil úspechy Lechie so začiatkami Lecha Walęsu a pontifikátom pápeža Jána Pavla II.
29. júna 1983 vyhrala Lechia tretiu ligu pod vedením Jerzyho Jastrzębowského a Józefa Gladysza a zároveň aj Poľský pohár. Išlo o nevídanú udalosť – málokedy sa stane, že tím z tretej priečky získa národnú trofej.
„Deň predtým v Ríme nás vyspovedal kardinál Stanislav Dziwisz. Na druhý deň bola audiencia u pápeža. Boli sme tam len my, mužstvo Lechie. Od pápeža sme dostali ružence a každý s ním má krásnu fotku. Na tie časy bola audiencia u Jána Pavla II. neuveriteľnou udalosťou pre každého z nás,“ zaspomínal si sport.pl Roman Józefowicz, vtedajší útočník Lechie.
Po návrate domov odohrali hráči Lechie ešte niekoľko ligových zápasov a o mesiac sa vrátili do Talianska, tentoraz na duel proti Juventusu. Zápas, v ktorom mali taliansky gigant hráčov Gdaňsku zožrať, píšu dodnes Poliaci.
Hviezdami nabitý tím „Starej dámy“ napokon zdolal poľský klub 7:0, gólmi sa presadili napr. Michael Platini i Paulo Rossi.
Odvetný zápas sa odohral v Gdaňsku presne o dva týždne neskôr. Dnes, 28. septembra 2023, je presne 40. výročie tejto udalosti. Duel, ktorý bol dôležitý aj zo spoločenského a politického hľadiska.
Na tribúnach štadióna sa objavilo vyše 30-tisíc fanúšikov. Odhaduje sa, že rovnaké množstvo bolo v okolí arény. A medzi fanúšikmi bol okrem iného – Lech Walesa, ktorý sa veľmi angažoval v činnosti ilegálnej „Solidarity“.
Zaujímavé je, že v skupine, ktorá pomohla Walęsovi vstúpiť na štadión, bol aj Donald Tusk, ktorý sa neskôr stal premiérom. Zápas a demonštrácia za účasti Walęsu boli podľa aktivistov a priaznivcov „Solidarity“ zlomovým bodom v osude Poľska a boji za jeho slobodu.
Počas prestávky fanúšikovia na tribúnach skandovali „Solidarita, Solidarita“ a tiež „Lech, Lech“. To sa pochopiteľne nepáčilo štátnym orgánom, ktoré počas tejto spontánnej demonštrácie na tribúne cenzurovali televízny prenos zápasu.
„To boli iné časy, bol komunizmus, ale aj "Solidarita“. Nevedeli sme, že na tomto zápase bude Lech Walęsa a jeho sprievod. V šatni po rozcvičke sme však počuli hlasné výkriky „Solidarita, solidarita.“ Videl to celý svet, vysielalo sa to do celej Európy. Preslávili sme nielen klub, ale aj mesto Gdaňsk," poznamenal Lech Kulwicki, bývalý futbalista.
Čítajte viac Toho chlapa sa musíš zbaviť, veď má cigarety v šatni. Borjan nie je Chovan, fanúšikovia Slovana mu odpustia aj kiksy
Ako sa neskôr ukázalo, zápas bol zlomovým bodom v histórii Poľska. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch fanúšikovia Lechie pokračovali v podpore Walęsu a protikomunistických aktivít.
Len šesť rokov po stretnutí Lechia – Juventus sa v Poľsku konali prvé slobodné voľby a v roku 1990 sa Walęsa stal prezidentom Poľska. Dodnes sa o tom zápase a fanúšikoch Lechie hovorí, že boli „baštou Solidarity“.
Odveta v Gdansku sa skončila prehrou Lechie 2:3. Pre mužstvo hrajúce v tom čase druhú ligu, to nebola hanba. Giovanni Trapattoni totiž priviedol najlepších hráčov vrátane Michela Platiniho a Zbigniewa Bonieka.
Samotný zápas, okrem spomínanej solidárnej demonštrácie, bol pre Gdaňsk veľkou udalosťou, píše sport.pl. Zohnať vstupenky na stretnutie vraj bolo mimoriadne náročné. Tribúny boli preplnené už viac ako dve hodiny pred prvým hvizdom.
