V Taliansku sa nás hneď pýtali, či poznáme Hamšíka. Diskotéky? Vždy v norme
Foto: Profimedia
Jediný futbalista, ktorý si s Hamšíkom zahral v doraste belasých a o sedem rokov neskôr sa streli aj v reprezentácii v zápasoch kvalifikácie ME 2012.
Spomínate si na prvé stretnutie s Marekom?
Klamal by som, keby som tvrdil, že si pamätám na prvé stretnutie. Keď sa Marek objavil medzi nami na Tehelnom poli, nebol príliš výrazný. Nebol typ, ktorý hneď upúta, udrie do očí. Bol to skromný chalanisko.
Čítajte aj Najdrahší Hamšík stál 70 miliónov. Majiteľ Neapola ich odmietol
Kedy ste ho začali registrovať?
Až postupne, po prvých tréningoch a zápasoch som si uvedomil, že bude posilou. Zaujal najmä svojou pracovitosťou. Mali sme silný tím, bol to výber talentovaných chlapcov z rôznych kútov Slovenska.
Marek začal makať od prvého dňa, aby sa prebojoval do zostavy. Rýchlo zapadol do kolektívu, bol tímový hráč, nebol problém. A bol aj za každú zábavu. Niečo sme spolu aj povyvádzali.
Čo napríklad?
Nič špeciálne, boli to len bežné veci, ktoré sa v takejto partii tínedžerov stávajú. Držali sme spolu, chodili sme na sústredenia, na Štrbské Pleso, na rôzne výstupy, turnaje do zahraničia. A aj na diskotéky, ale vždy v norme.
Boli sme plní energie, trávili spolu veľa času. Marek nikdy netrhal partiu a mal aj zmysel pre povinnosť. Keď sa išlo pracovať, všetko išlo u neho bokom a makal. To ho zdobilo potom počas celej kariéry.
Foto: SITA
Sledovali ste ju? Aj ste mu niečo závideli?
Samozrejme, sledoval som ju. Ale nič som mu nezávidel, naopak držal palce a tešil sa z jeho úspechov. Bolo dôležité, že sa mu vyhýbali zranenia. Kráčal svojou cestou, ktorú si vysníval.
Je skvelé aj pre slovenský futbal, čo dokázal. Keď sme išli do Talianska, pýtali sa nás hneď, či poznáme Hamšíka. To bol skvelý pocit.
Čo bola jeho najsilnejšia futbalová zbraň?
Mal výborný pohyb a jeho silnou stránkou bol prvý dotyk s loptou. Nevynikal kľučkami a v súbojoch jeden proti jednému, ale mal prehľad, dobre vyhodnocoval situáciu na ihrisku, vedel, kedy prihrať, keby vystreliť.
Bol stredový, nie hrotový hráč a pritom aj gólový, dokázal rozhodnúť zápas. Výnimočný futbalista postupne naberal aj skúsenosti, ktoré mu pomáhali.
Čítajte aj Hamšík sa vracia: Podávam pomocnú ruku. Pocestoval by aj na Euro?
Aj vy ste sa presadili vo veľkom futbale. Ktorú prednosť by si z neho zobrali, keby to bolo možné?
To je ťažké povedať, takto som o tom nikdy neuvažoval. V tom je život a aj futbal pekný, pestrý, výnimočný, že každý z nás je iný. Tak je to správne.
Spomínate si na nejaký Marekov zápas, v ktorom vás špeciálne upútal?
Vyzdvihol by som asi stretnutie proti Rusku na ME 2016 vo Francúzsku. Hral výborne, dal krásny víťazný gól a ešte to bol aj mimoriadne dôležitý zápas a na šampionáte.
Nie každý vie, že ste išli obaja v roku 2004 do Brescie, taliansky klub mal záujem, aby ste aj vy podpísali zmluvu. Jeho ponuku ste napokon neprijali…
Áno, Brescia si nás vybrala. Mal som však aj ponuku z Nemecka a rozhodol som sa pre nemeckú cestu. Možno som mal trochu obavy, neovládal som jazyk, nemecky som sa dohovoril.
Neľutujete s odstupom času, že ste nezostali v Brescii?
Nie, našťastie, som typ, ktorý neľutuje to, čo sa stalo a netrápi ho, čo sa možno mohlo udiať. Som spokojný s tým, ako sa všetko odohralo. Každý má svoju cestu a nikdy človek nevie, ako by to dopadlo, keby robil niečo inak. To už nezmeníme a nemá zmysel to riešiť, či dokonca sa tým zožierať.
Čítajte aj Slovan bez kúrenia i teplej vody. Hamšík spal na starej posteli, na čo míňal najviac peňazí?
Zostali ste v kontakte, aj keď sa vaše cesty rozišli?
Samozrejme, občas sme sa stretli, podebatovali sme alebo si aspoň napísali, zablahoželali k narodeninám, sviatkom. A mám aj jeho dres, ktorý mi daroval. Ale už nie sme v takom intenzívnom osobnom kontakte ako kedysi.
Napokon ste sa stretli trikrát aj v slovenskej reprezentácii, dva razy išlo o kvalifikáciu na ME 2012…
Mal som z toho radosť. V lige som viackrát bojoval v súťaži strelcov. V reprezentáciu som mal silnú konkurenciu – vtedy sme mali viacerých dobrých útočníkov, spomeniem Roba Vitteka, Mareka Mintála, Erika Jendriška, Filipa Šeba, Filipa Hološka, Stana Šestáka…
To boli hráči na moju pozíciu, hrávali v dobrých zahraničných kluboch, patrili v nich ku kľúčovým, už nominácia ma potešila a to nehovorím o tom, keď som nastúpil v základnej zostave a dal som aj gól. Keď teraz vidím, akí hráči sa tam všetko dostanú…
Čítajte aj Hamšík plakal ako na Tehelnom poli, aplaudovali mu aj hráči súpera. Turci píšu o novej slovenskej posile
Mali sme silnejší výber?
Samozrejme, ak chceme byť k sebe úprimní a niekam sa posunúť, musíme si to priznať. Mali sme viac hráčov, ktorí pravidelne hrávali v dobrých kluboch, neboli tam len do počtu. Mali sme inú kvalitu v tíme.
Hamšík si ešte zahrá v reprezentácii. Pocítila v minulých mesiacoch jeho odchod…
To je jasné, ale na druhej strane nemôžeme stále lamentovať, že Hamšík končí. To patrí k životu a s tým musíme rátať. Pred ním sa lúčili aj iní, odišiel aj Martin Škrtel a Jano Ďurica, to boli pre nás veľké persóny v strede obrany.
Už v čase, keď som bol v mužstve, som tvrdil, že takú stopérsku dvojicu sme dlho nemali a dlho ani mať nebudeme. Musíme hľadať inú cestu, iných hráčov, to je normálna vec.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Ako je to s vami? Ešte hrávate v Petržalke, nechystáte tiež rozlúčku?
Už som mal rôzne myšlienky, raz to prísť musí. Nie je to jednoduché rozhodnutie. Venujete sa futbalu od šiestich rokov, odrazu máte 36…
Pred časom ma trápili aj zdravotné problémy, mal som zápal v nohe, to je už našťastie preč. Stojím teraz na futbalovej križovatke, uvažujem čo ďalej. Čaká ma dovolenka a potom sa rozhodnem.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ