Foto: facebook.com/tiamilarestaurante
V zahraničí pôsobil najdlhšie v Portugalsku, kde sa rozhodol po skončení kariéry usadiť. Stal sa podnikateľom v oblasti gastronómie a na pobreží Atlantiku vlastní vychytenú reštauráciu Tia Mila vo Vila do Conde, ktoré leží na severe krajiny asi 30 km od Porta a je len o málo väčšie ako jeho rodný Trebišov.
Prečo ste sa rozhodli usadiť práve vo Vila do Conde?
V čase, keď som pôsobil v FC Porto v roku 2005, podpísal som kontrakt na päť rokov. Po prvej sezóne som videl, že je reálne, aby som ostal v klube dlhšie. Preto som chcel investovať do vlastného bývania. Začal som sa obzerať po možnosti kúpiť si dom.
Dal som si poradiť od miestnych a vybral si strategické bývanie blízko pri letisku a prístavu v malej dedinke päťsto metrov od pláže. Vyhralo najmä bezpečie, pekné prostredie a pokoj, ktorý tu máme. Ak sa pozrieme na situáciu v Európe, tak Portugalsko sa považuje za jednu z najbezpečnejších krajín na život. To je takisto pre nás dôležité.
Foto: TASR, Jozef Ďurník
Prečo ste sa dali na podnikanie v gastronómii, mali ste k nej aj v minulosti vzťah, vedeli ste variť? Alebo to bola viac iniciatíva manželky Tatiany?
Ponuka prišla z jedného dňa na druhý. Začala to naozaj moja manželka, ktorá ostala s deťmi v Portugalsku, keď som ja ešte futbalovo dosluhoval v talianskom Como.
Po príchode som na seba prevzal veľkú časť povinností a začalo sa mi to páčiť. Nepotreboval som pracovať každý deň v reštaurácii, ale zostať doma a nič nerobiť, by nebolo dobré.
Čítajte aj V Bratislave bol aj Leonidas, čo vymyslel nožničky. Keď svoju partiu priviezol na Tehelné pole Platini, pozeral sa aj Havel
Ste úspešný, máte veľa hostí, chodia k vám aj známe tváre, napríklad zo športu. Kto bol pre vás najexkluzívnejší hosť?
Dnes takmer po šiestich rokoch môžem povedať, že sme úspešní. Dokázali sme prilákať mnoho ľudí. Ak Portugalčanom chutí, dokážu cestovať aj kilometre, aby sa dobre najedli a posedeli si v príjemnom prostredí. Nie sme žiadna nóbl reštaurácia s michelinskými hviezdičkami, ale sme reštaurácia, kde sa cítite ako doma a dobre a dostatočne sa najete. Najexkluzívnejší hosť pre mňa bol bývalý prezident FC Porto Pinto da Costa, ktorý v klube šéfoval za mojich hráčskych čias.
Zameriavate sa na portugalskú kuchyňu? Čo je vaša špecialita, ktorú odporúčate hosťom?
Áno, ponúkame najmä jedlá tradičnej portugalskej kuchyne. Máme dva kuchárske tímy. Jeden robí obedy a druhý večere. Máme otvorené od 12.00 do 15.00 a potom od 20.00 do polnoci. Kuchárky, ktoré pre nás varia, majú štyridsaťročnú skúsenosť z práce v reštaurácii. Zo špecialít by som vyzdvihol typickú rybu bacalhao alebo chobotnicu. Z mäsitých pokrmov steak z portugalského chovu.
Foto: ČTK / AP / TOM HEVEZI
Nechceli ste si otvoriť napríklad slovenskú reštauráciu?
O tom sme zatiaľ neuvažovali. Ale v živote je všetko možné, raz sa to môže stať a jedného dňa otvoríme aj reštauráciu so slovenskými jedlami.
Venujete sa ešte aj futbalu?
Už iba amatérsky. Ak mi to čas dovolí, hrám za tím Vintage FC Porto, ktorý tvoria bývalí futbalisti klubu. Pre mňa je stále česť hrať vo farbách Porta. Vyhrali sme Taca da Liga Vintage. Bol to zatiaľ náš posledný úspech, ktorý sme dosiahli.
Čítajte aj Zápas Slovensko - Portugalsko sme sledovali ONLINE
Hrali ste futbal v šiestich krajinách. Kde sa vám najviac páčilo? Futbalovo, ale tiež podmienkami na život.
Suverénne vedie Portugalsko. Je to futbalová krajina. Pomohlo mi aj to, že som hral za jeden z najlepších klubov v Európe, stále sme bojovali o titul, nastupoval som v najprestížnejšej súťaži – Lige majstrov. Bolo to moje najkrajšie futbalové obdobie.
A život? Pokojný, dobré počasie, kvalitné jedlo i ďalšie plusy… Ale musím dodať, že anglická liga mi taktiež učarovala, no život určite nie (smiech). A naopak. Život v Taliansku je prijateľný, ale súťaž ma vôbec nenadchla.
Foto: Profimedia
Skončili ste s kariérou v roku 2016 v Come. Tam ste už veľa neodohrali. Mali ste však 33 rokov, čo nebolo až tak veľa…
Taliansko je špecifická futbalová krajina. Prišiel som tam v zime, mal som predtým viac ako pol roka pauzu. Potreboval som dohnať zameškané a navyše sa zmenil krátko po mojom príchode tréner, ktorý si ma nevyžiadal. Veľa talianskych trénerov podporuje predovšetkým Talianov a cudzinci to majú ťažšie, nieto ešte Slováci. Nesadli sme si, no napokon sme si všetko vyjasnili. Ale už bolo neskoro, bolo jasné, že vypadneme a nebolo potrebné, aby som tam ostával a pokračoval.