V Bratislave bol aj Leonidas, čo vymyslel nožničky. Keď svoju partiu priviezol na Tehelné pole Platini, pozeral sa aj Havel

Na najslávnejšom slovenskom štadióne si v jeho histórii zahralo množstvo majstrov sveta i Európy. Bolo medzi nimi aj štrnásť držiteľov Zlatej lopty a veľa legiend, ktoré sa zapísali do dejín najpopulárnej­šej hry.

Brazília, ktorá ako jediná získala päť titulov majstra sveta, sa v Bratislave predstavila jediný raz. Pricestovala len niekoľko týždňov pred vpádom vojsk spriatelených krajín do Československa a odohrala tu stretnutie na nabitom Tehelnom poli, v ktorom sa tiesnilo 60-tisíc divákov.

Bol to len prípravný zápas, ale v histórii československého futbalu má mimoriadne miesto.

Čítajte viac Žiadne dary, iba posmešky a neskutočný talent. Život chcel byť k Ronaldovi krutý, on si však so všetkými nástrahami poradil

Čierny diamant na čele šampiónov

Nadšení fanúšikovia videli pamätné víťazstvo ČSSR 3:2. V zápase nastúpilo deväť Slovákov (ôsmi v základnej jedenástke) a Jozef Adamec strelil všetky góly domácich. Jeho hetrik je najslávnejší v kariére najlepšieho slovenského kanoniera všetkých čias.

Brazílčania sa predstavili v silnom zložení. Čo meno, to pojem. Všetci, ktorí nastúpili – až na jedného – sa o necelé dva roky stali v Mexiku majstrami sveta. Toto mužstvo považujú mnohí odborníci za najlepšie v dejinách svetového futbalu.

A predsa najväčšiu pozornosť pútal ten, kto vôbec nehral. Vedúcim výpravy kanárikov nebol nik iný ako Leonidas. Veľká predvojnová postava, prvá skutočná hviezda svetového futbalu. Leonidasa da Silvu prezývali Čierny diamant. Práve tomuto útočníkovi sa pripisuje autorstvo takzvaných nožničiek.

Zažiaril na MS 1938, na ktorých padlo veľa gólov. Prispel k tomu aj Brazílčan, so siedmimi presnými zásahmi najlepší strelec turnaja. Súboj s Poľskom sa skončil 6:5 a on si v ňom pripísal tri góly.

Na šampionáte vo Francúzsku 1938 sa dva razy stretla Leonidasova Brazília aj s Československom. Vo štvrťfinále sa ich súboj skončil aj po predĺžení 1:1 a jediný gól dal práve Leonidas. Skóroval aj v opakovanom zápase, v ktorom Juhoameričania zvíťazili 2:1.

Leonidas sa preslávil aj tým, že často hrával ešte bosý. V zápase s Poliakmi si rozhodca v druhom polčase všimol, že nemá na nohách kopačky. Donútil ho, aby si ich obul…

Brazílska výprava pricestovala do zmoknutej Bratislavy 21. júna 1968, dva dni pred stretnutím. Ubytovala sa v hoteli Carlton. Novinári sa hneď po prílete Leonidasa pýtali, aký by si prial výsledok. „Výborné by bolo, keby sa zápas skončil napríklad 5:5,“ nezaprel v sebe muža, ktorý miloval góly.

Čítajte viac Nie je to len o Ronaldovi! Na Tehelné pole príde aj kapitán veľkoklubu, najdrahší Portugalčan pri futbale zabúdal jesť

Akoby mal na nohách olovo

Brazílska legenda mala v tom čase krátko pred 55. narodeninami. Samozrejme, reč sa zvrtla aj na zápasy s Československom pred tridsiatimi rokmi na MS a na to, že si na šampionáte zahral bosý.

„V mojich časoch neboli kopačky ešte také kvalitné, najmä v daždi sa napili a mali ste pocit, že vlečiete na nohách olovo. Preto som si ich radšej vyzul,“ smial sa.

Ocenil aj silu československého tímu, s ktorým sa stretli. „Bol som hrdý na to, že som strelil proti takému silnému mužstvu v oboch zápasoch gól, ale na druhej strane mi bolo Čechoslovákov ľúto, pretože hrali pekný futbal, dalo sa na nich dívať.“

Po zápase v Bratislave bol sklamaný z prehry svojho mužstva. Pripísal ju k slabšiemu výkonu a Adamcovmu výnimočnému dňu. Po tomto súboji ukončili Juhoameričania európske turné a odcestovali domov. Na Slovensku si už nikdy viac nezahrali.

Pravda, prvý raz predviedli na Tehelnom poli svoje výnimočné majstrovstvo už trinásť rokov predtým. Nešlo však o reprezentáciu, ale v tom čase o jeden z najlepších klubových výberov sveta. Slovan si zahral s Botafogom Rio de Janeiro 12. júla 1955 a podľahol mu 0:2.

Hoci hľadisko rozširovali, zavládol veľký ošiaľ a všetky vstupenky sa vypredali za dva dni. Diváci boli nadšení, vychutnali si hru futbalistov opradených legendami na čele s Garrinchom. Majster driblingu sa popularitou a futbalovým umením približoval Pelému.

Mimochodom, kráľ Pelé tiež navštívil Slovensko, ale v tíme v júni 1968 chýbal. Československí futbalisti na neho narazili viackrát, ale vždy len v Brazílii alebo na dvoje MS.

Na Slovensko pricestoval až po skončení kariéry v septembri 1994, mal už 53 rokov. Nenastúpil vtedy ani v exhibičnom stretnutí v Košiciach, mal len slávnostný výkop. Do programu jeho dvojdňového pobytu sa Bratislava nezmestila.

Čítajte viac Nie je to len o Ronaldovi! Na Tehelné pole príde aj kapitán veľkoklubu, najdrahší Portugalčan pri futbale zabúdal jesť

Eusébio nachytal z uhla Schrojfa

O šampionát v Anglicku 1966 bojovala ČSSR s Portugalskom. Bol to súboj, ktorý priťahoval obrovskú pozornosť, finalisti MS 1962 z Čile nechceli na nasledujúcom veľkom turnaji chýbať.

V Bratislave však 25. apríla 1965 úradoval legendárny Eusébio, jeden z najlepších futbalistov všetkých čias. Čierna perla z Mozambiku pochovala domáce nádeje na rozbahnenom ihrisku Tehelného poľa.

Šesťdesiattisícový kotol onemel už v 20. minúte. Eusébio dal z uhla jediný gól zápasu. "Bol som na strelu pripravený, ale bola taká prudká, že som nestačil zareagovať.

Keď mal Eusébio loptu, bol som vždy v strehu, lebo páli z každej pozície a presne. Je to najlepší strelec, proti akému som hral," tvrdil Viliam Schrojf, ktorého v Čile vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu.

Aj Eusébio v Bratislave tvrdil, že Schrojf za gól nemohol. „Brankári strely z takého uhla nečakajú. Aj preto som sa rozhodol vystreliť. Lopta bola príliš prudká a Schrojf ju nemal šancu chytiť.“

Domáci prehrali, hoci od 4. minúty bojovali Portugalčania bez zraneného Mendesa, len s desiatimi mužmi. Zápas poznačila nepremenená jedenástka v závere prvého polčasu. Boli na ňu určení traja strelci v poradí: Popluhár, Kvašňák, Pospíchal.

Všetci ju odmietli kopať. Dobehol štvrtý – obranca Vladimír Weiss (otec súčasného trénera Slovana). A – nedal. „Bol som presvedčený, že ju bezpečne premením, ale Pereira strelu výborne vystihol,“ vravel zronený strelec.

Bol to začiatok kvalifikačného konca. Československo si na MS 1966 nezahralo, ale Eusébio na nich žiaril ako málokto v histórii turnajov. Najvýnimočnejší zápas odohral vo štvrťfinále proti KĽDR. Outsider v 24. minúte vyhrával 3:0.

Ázijskú senzáciu zastavil Eusébio. Strelil štyri góly za sebou a na piaty prihral Augustovi. Portugalsko vyhralo 5:3. Získalo napokon bronzové medaily jeho 24-ročný geniálny útočník sa stal najlepším strelcom turnaja s deviatimi gólmi.

„Eusébio, to bolo celé mužstvo v jednej osobe,“ komentovala agentúra Associated Press.

Platini sa nestačil čudovať

Bola to nevídaná éra v československom futbale. V Bratislave prehrali v rozpätí roka Taliani, Španieli a napokon aj Francúzi. Ani jedno z týchto mužstiev nedalo domácim gól.

Československo predstavovalo ohromnú futbalovú silu. Bolo úradujúcim majstrom Európy z Belehradu 1976 a trúfalo si na každého súpera. V talianskom silnom výbere musel prehltnúť prehru 0:3 aj útočník Rossi, neskorší držiteľ Zlatej lopty.

Ale jedna z najväčších osobností, ktorá kedy na Tehelnom poli nastúpila, bol Francúz Michel Platini. Prestížnu trofej časopisu France football pre najlepšieho futbalistu sveta si prevzal dokonca tri razy.

Čítajte viac Skoro 30-tisíc ľudí sledovalo nagélovaného mladíka. Ronaldo sa vracia na Tehelné pole ako svetový rekordér

Ale na jar 1979 ani jemu výnimočný futbalový kumšt nepomohol. So svojím mužstvom podľahol v Bratislave 0:2 a Venglošovi zverenci si v zápase pred vyše 50-tisíc divákmi, ktorí v lejaku premokli do nitky, otvorili cestu na európsky šampionát 1980.

„Dokázali sme Francúzov ubrániť. Platini bol skvelý, ale v ich tíme bolo viacero výborných futbalistov,“ pripomína Jozef Barmoš, ktorý bol v tom čase pevnou súčasťou československej obrany.

Platini sa po prestávke nestačil čudovať. Skóre otvoril Panenka z penalty a výhru spečatil exportnou delovkou z diaľky Štambachr.

"Napriek Platiniho nesmiernym kvalitám musím dodať, že pre nás obrancov bol ešte nebezpečnejší Oleg Blochin, ktorý proti nám nastúpil na Tehelnom poli v drese ZSSR hneď v nasledujúcej kvalifikácii MS 1982.

Platini dával góly, vedel presne namieriť z priameho kopu, obstreliť múr. Mal skvelú techniku a v blízkosti šestnástky bol nebezpečný. Ale nebol klasický zakončovateľ.

Blochin mal úžasný šprint, nik z nás mu rýchlosťou nestačil. Bol priamočiary a skoro neudržateľný," pripomína Barmoš kvality ďalšieho držiteľa Zlatej lopty.

S Platinim sa stretol aj neskôr, keď už ani jeden z nich nebol aktívny futbalista. Ako funkcionár UEFA prišiel do Senca, kde sa otváralo Národné futbalové centrum.

„Prehodili sme spolu zopár viet, zaspomínali si, bolo to veľmi príjemné,“ dodal Barmoš, ktorý si zahral potom aj na ME 1980. ČSSR získala bronz a v tom zápase práve on premenil rozhodujúcu penaltu v rozstrele.

Štyri góly, dva zápasy, jeden strelec

Platini sa prvý raz vrátil do Bratislavy po dvanástich rokoch od pamätného stretnutia, ale to už sedel na lavičke ako tréner. Tentoraz bol v stretnutí kvalifikácie ME 1992 úspešnejší, jeho zverenci vyhrali 2:1. Najmä preto, že vo svojom strede mali v tom období mimoriadne disponovaného strelca Jeana-Pierra Papina.

V dôležitom súboji 4. septembra 1991 francúzsky útočník dva razy prekonal domáceho brankára Mikloška. Němeček síce otvoril skóre už v 21. minúte, ale Československo náskok neudržalo. Papin vyrovnal krátko po prestávke a keď sa už zdalo, že by sa mohla zrodiť remíza, zasadil v 89. minúte domácim rozhodujúci úder.

O jeho mimoriadnych kvalitách svedčí aj fakt, že aj v Paríži zvíťazili reprezentanti galského kohúta 2:1 a opäť im dal oba góly tento vtedajší útočník Olympique Marseille. Práve v roku 1991 žiaril a prevzal si aj Zlatú loptu. Neskôr si zahral aj v AC Miláno a Bayerne Mníchov.

"Keďže nám dal štyri góly, nemusím ani dodávať, akú silu v tom období predstavoval. Ale ak si to dobre pamätám, v Bratislave nám strelil jeden gól na hranici postavenia mimo hry.

Bol výborný aj do kombinácií a silný v súbojoch jeden na jedného. Ale bol to najmä francúzsky rýchlik, ktorého sme ani v jednom z dvoch dôležitých zápasov neubránili…" približuje Ján Kocian, ktorý bol v týchto stretnutiach kapitán československej reprezentácie a vyhlásili ho za najlepšieho futbalistu Československa 1990.

Čítajte viac Ronaldovi sa neušla nominácia v boji o Zlatú loptu. Naposledy v nej chýbal pred dvadsiatimi rokmi. Vylepší Messi rekord?

Papin obral Kocianov tím o účasť na majstrovstvách Európy. Československým reprezentantom nepomohol v Bratislave ani fakt, že ich prišiel povzbudiť prezident Václav Havel.

„Prišiel krátko pred výkopom do šatne. Tréner Máčala mu postupne predstavil všetkých hráčov a ja som mu ako kapitán odovzdal dres s číslom sedemnásť, čo malo symbolizovať dátum 17. novembra a začiatok nežnej revolúcie,“ pripomenul Kocian.

Muž, čo hral za Barcelonu i za Real

Kvalifikáciu na Euro 2000 začali slovenskí futbalisti vo veľkom štýle. Sfúkli outsiderov – zdolali doma Azerbajdžan 3:0 a vyhrali v Lichtenštajnsku 4:0. Potom však nebodovali naplno v štyroch zápasoch za sebou a nedali v nich ani gól. Všetko začalo Portugalsko, ktoré im na Tehelnom poli nedalo šancu.

Do Bratislavy ho priviedol Luis Figo, Ronaldov predchodca, ktorý v čase zápasu (14. októbra 1998) patril k oporám Barcelony, bol jej kapitán i miláčik tribún. Do histórie sa zapísal tým, že ako jeden z mála futbalových velikánov si zahral v drese Barcelony i Realu, kam prestúpil v roku 2000 v tom čase za rekordnú sumu 62 miliónov eur.

Bol elegantný, rýchly, mal dobrý dribling, vynikal v súbojoch jeden na jedného, prihrával na góly a aj ich strieľal. Slováci mali z neho obavy.

„Sila Portugalčanov je najmä v útoku. Nebezpečný bude Figo, na neho si musíme dať pozor. Ubrániť tohto hráča nebude jednoduché, pretože má široký záber a pohybuje sa na veľkej ploche,“ charakterizoval ho pred zápasom jeden z lídrov slovenského tímu Ľubomír Moravčík.

Figo svoje kvality potvrdil aj v Bratislave, ale napokon domácich zničil iný jeho spoluhráč. Joao Pinto už v prvej polhodine strelil dva góly, po prestávke pridal tretí Xavier.

"Figo patril v tom čase k absolútnej špičke, bol na úrovni Zidana. Na rozdiel od Ronalda nebol až taký výstredný, ale na ihrisku suverénny.

Mal skvelý cit pre hru, výborný bol do kombinácie, ale vedel sa aj prekľučkovať a z krídelných priestorov servíroval lopty spoluhráčom," charakterizoval ho Dušan Tittel, dlhoročná opora slovenskej reprezentácie, ktorá sa tri razy po sebe stala futbalistom roka.

Na tento zápas si nespomína rád. „Kvalifikáciu sme začali dobre a verili sme si aj proti Portugalsku, veľmi sme chceli tento zápas zvládnuť. Rozhodnuté bolo veľmi skoro. A veľmi nás to mrzelo,“ doplnil.

Bola to jedna z najtrpkejších prehier v histórii samostatného slovenského tímu. Po nej v ňom nastali viaceré zmeny, odvolali trénera Jozefa Jankecha a pre Tittela to bol posledný súboj v reprezentač­nom drese…

Zápas otáčalo hviezdne duo

Anglickí futbalisti začínali kvalifikáciu ME 2004 v Bratislave. V hlavom meste Slovenska si zahrali v ére samostatnosti jediný raz 12. októbra 2002 a ich príchod vzbudil obrovský záujem.

Kapacitne už výrazne oklieštené hľadisko (27-tisíc miest) na dosluhujúcom starom Tehelnom poli nestačilo, lístky sa rozchytali veľmi rýchlo.

Angličania sa predstavili v silnom zložení a vo výprave nechýbal ani Michael Owen, ktorý bol úradujúcim najlepším futbalistom na starom kontinente, za rok 2001 si prevzal Zlatú loptu.

Ani tá mu však nestačila, pretože najjagavejšou hviezdou a najpopulárnejším futbalistom na svete v tom čase bol kapitán Albionu David Beckham. Vo svete na začiatku storočia fičala beckhamánia.

Vynikajúci futbalista so stopercentnou pravačkou, ktorá naháňala strach všetkým brankárom sveta, bol zároveň najsilnejšie marketingové eso svetového futbalu. Napriek tomu nikdy nevyhral nijakú najprestížnejšiu anketu. Aj na Slovensku sa práve na neho sústreďovala najväčšia pozornosť fanúšikov i médií.

Na tlačovú besedu do bratislavského hotela Forum prišli desiatky novinárov nielen zo Slovenska. Beckham si spomenul, že na Slovensku nebol prvý raz. Päť rokov predtým zavítal do Košíc, kde hral v drese Manchestru United v skupine Ligy majstrov. 1. FC mu podľahol 0:3.

„Ani vtedy to nebolo ľahké, hoci by sa to z výsledku dalo predpovedať. A nebude to jednoduché ani teraz. Zápas so Slovenskom určite neberiem na ľahkú váhu, hoci niektorí ho trochu zľahčujú,“ vyhlásil Beckham.

Jeho slová sa naplnili. Anglicko síce vyhralo 2:1, ale proti Jurkemikovým zverencom sa natrápilo. Tí viedli 1:0, keď skóroval Szilárd Németh, v tom období pôsobiaci v anglickom Middlesbroughu. Po prestávke zabralo hviezdne duo Beckham – Owen a gólmi otočilo zápas.

„Kvalifikáciu sme začali tak, ako sme si to predstavovali,“ vyhlásila futbalová ikona, ktorú poznal nielen každý futbalový fanúšik.