Nijaké tri pokusy, nijaké opravné termíny by nemali, nebyť skvelého prvého kroku. A potom druhého a tretieho. O historickom postupe do Francúzska nerozhodol rozpačitý finiš, ale nevídaný štart v kvalifikácii. Nik iný – azda až na Angličanov – nezvládol v takom veľkom štýle minuloročnú jesennú časť kvalifikácie.
Počítajte víťazstvá: na Ukrajine, so Španielskom, v Bielorusku i Macedónsku. Kto by kedy povedal, že Slováci ukážu taký parádny marš.
Nad prijateľnou prehrou v Španielsku nemá zmysel lamentovať. To by nebola pre žiaden svetový tím mimoriadna udalosť. Tobôž ak Kozákovi chýbalo viacero opôr a chtiac-nechtiac hodil do hlbokej vody zopár ucháňov. Z desiatich zápasov mužstvo nezvládlo jediný – doma proti Bielorusku.
Slovenský tím absolvoval od rozdelenia federácie jedenásť kvalifikácií. Tejto sa vyrovnal iba boj o Afriku pred šiestimi rokmi. Obe kvalifikácie uzavrel s navlas rovnakou bilanciou: sedem víťazstiev, jedna remíza, dve prehry, dvadsaťdva bodov. A hoci mal obe rozohraté priam excelentne, musel napokon bojovať o postup do posledného dychu. Predtým Slovinsko, Poľsko, teraz Ukrajina, Bielorusko, Luxembursko. Uf, dosť pre slabšie nervy. V komplikovaní jasných situácií sú Slováci majstrami sveta.
Čo bolo, bolo. Ale teraz by už mohli podobnosť dvoch najúspešnejších futbalových období v 22-ročnej histórii dotiahnuť. Spomínate? Z juhoafrického Johannesburgu Weissov tím senzačne poslal domov obhajcov titulu Talianov a postúpil zo skupiny…