Ako ste oslávili úspech?
Nie som príliš na oslavy… Prežíval som veľkú radosť, ale neoslavoval som. To bola chvíľa pre hráčov, tí si to zaslúžili. Zablahoželal som im na spoločnej večeri, to bolo všetko. Mužstvo sa potom na ďalšie oslavy presúvalo inam, tam som už nešiel.
Pripili ste si aspoň pohárom šampanského, ako ste to avizovali…
Nie, ani z toho nakoniec nič nebolo, ešte bude príležitosť inokedy… Dal som si len čaj s manželkou, ktorá pricestovala do Luxemburska na zápas.
Hneď po súboji s Bieloruskom ste tvrdili, že sa oslavy postupu posunuli o tri dni. Naozaj ste nemali nijaké pochybnosti, alebo ste len nemohli verejne nič iné vyhlásiť?
Nepopieram, že som bol trochu sklamaný, pretože sme chceli postúpiť pred našimi skvelými fanúšikmi v Žiline. Lenže nielen vo futbale, ale ani v živote nevyjde všetko tak, ako si človek vždy naplánuje. Museli sme na to reagovať, ale bol som presvedčený, že ak to nevyšlo teraz, mužstvo to zvládne v Luxembursku. Veľmi som mu veril.
Z čoho vychádzala vaša istota?
Mať tak skvele rozohratú kvalifikáciu a nakoniec nepostúpiť, to som si nevedel predstaviť. Veril som, že jeden zo zápasov, buď s Bieloruskom alebo Luxemburskom, určite vyhráme. Spoliehal som sa na to, že mužstvo má svoju kvalitu i osobnosti, ktoré dokážu rozhodnúť zápasy. Podobných súbojov už títo hráči zažili veľa. Aj takých, v ktorých im nevyšlo všetko, ako chceli. Mal som len obavu, aký bude trávnik v Luxembursku, či sa bude na ňom dať hrať kombinačný futbal. Všetko bolo v poriadku.
Nevyľakali ste sa ani v prípade, keď Luxembursko znížilo na 2:3? Čo ste vtedy prežívali?
Samozrejme, že to nebolo príjemné. Tento kritický moment nás zaskočil. Dovtedy sa na našu hru dalo pozerať, náš výkon zniesol prísne kritériá, ale, žiaľ, je to asi v nás, že si chceme často veci zľahčiť. Škoda dvoch gólov, ktoré sme dostali. Okamžite sa zmenila psychika tímov, naša padala, súper išiel hore. Ale myslím si, že sme ani potom zápas z rúk nepustili a v závere sme to aj potvrdili štvrtým gólom.
Dostávali ste aj informácie zo zápasu Ukrajina – Španielsko? Poznali ich aj hráči?
Vedel som, že Španieli strelili gól a vedú a krátko pred koncom stretnutia mi potvrdili, že stav sa nemení. Hráčov sme však o vývoji tohto zápasu neinformovali. Pre nich bolo dôležité, čo sa deje v Luxemburgu a nie Kyjeve. Nemalo význam, aby sa spoliehali na niekoho iného, rozhodujúci bol ich výkon. Všetko si v tejto kvalifikácii vybojovali vlastnými silami.
Kedy ste prežívali najťažšie obdobie v kvalifikácii?
Po poslednom dvojzápase sa cítim dosť unavený. Zápas s Bieloruskom všetko otočil. Bola to prehra, ktorú som nečakal, dovtedy išlo všetko hladko, ako po masle. To bol nepríjemný moment, museli sme dať mužstvo dokopy, dobre ho pripraviť na ďalší zápas, ale času bolo málo. Tlak Ukrajiny a Španielska bol obrovský. Ak by sme spadli do baráže, postúpiť z nej by nebolo ľahké, to by už bola veľká neistota.
A kedy ste sa v nej cítili najlepšie?
Skvelý bol úvod, keď sme vyhrali na Ukrajine a potom doma zdolali Španielov. S tým som naozaj nerátal a tieto stretnutia naštartovali aj pozitívny vývoj. Najväčšiu radosť som mal zo zmeny atmosféry. Pred úvodným súbojom na Ukrajine sme hrali prípravu s Maltou. Štadión bol prázdny. Vtedy som mal veľké pochybnosti, vravel som si, prečo vôbec futbal hráme? Strácal sa mi hlavný zmysel úsilia. Na Španielov diváci prišli, ale boli zvedaví najmä na súpera. Potom však začali chodiť na našich reprezentantov, hľadisko už bolo vždy plné a to bol nádherný obrat.
Tvrdíte, že toto mužstvo ešte nezažilo svoj výkonnostný vrchol. Aký je jeho potenciál?
Som presvedčený, že toto nie je vrchol, mužstvo má ešte naviac. Urobilo veľký pokrok a v tomto zložení môže ešte napredovať, dosiahnuť vyššiu kvalitu. Čo ma teší, vyrastajú ďalší hráči, ktorí už ukázali kvality a môžu čoskoro nahradiť súčasné opory. Mám na mysli najmä Gyömbéra, Greguša, Hrošovského, Dudu. A máme ďalších šikovných chlapcov vo výbere do 21 rokov. Všetko chce svoj čas. Ich určite príde.
Aký bude ešte program reprezentácie v zostávajúcom roku?
Čakajú nás ešte dva prípravné zápasy. Stretneme sa v novembri so Švajčiarskom a Islandom, teda s tímami, ktoré sa takisto kvalifikovali na šampionát. Bude to pre nás cenná previerka.
Je to asi v nás, že si chceme často veci zľahčiť.
Vtedy som mal veľké pochybnosti, vravel som si, prečo vôbec futbal hráme? Strácal sa mi hlavný zmysel úsilia.
Na šampionát cez Luxembursko – aj po 36 rokoch
Ján Kozák sa dostal na európsky šampionát cez Luxembursko. Aj ako hráč v kvalifikácii ME 1980 nastúpil v záverečnom súboji 24. novembra 1979 proti Luxembursku, československý výber vyhral 4:0. Bol to jeho 27. štart v reprezentačnom drese. Po 36 rokoch ako tréner doviedol svojich zverencov k výhre nad rovnakým súperom a vybojovali si účasť na šampionáte vo Francúzsku. Bol to Kozákov 23. zápas na lavičke slovenskej reprezentácie.
Načítavajú sa športové výsledky...