Slováci to teraz ukázali v kvalifikácii prví po ôsmich rokoch. Adiós, povedali po svetovom šampionáte Brazílii tímu dvaja či traja matadori. Ale Španieli majú stále výborné mužstvo. Del Bosque nie je v Kozákovej koži, ktorému ak vypadne Hamšík a Škrtel, musí biť na poplach.
Lenže postavíte vedľa seba jedenástku skvelých hráčov a nemusí to klapať. Svojho času sa o tom presvedčil aj boss Realu Pérez, keď odštartoval megalomanskú šou, ktorá vstúpila do futbalovej histórie ako éra Galácticos.
Budovanie mužstva je zavše piplačka, čo zažili aj Španieli. Dlho stavali tím zo zlatých tehličiek. Či chcú alebo nie, v Žiline ich futbalová mašina nefičala ako pred rokom. Nechajme však Španielov Španielmi. Nech si lámu hlavu, prečo zlyhali. Slováci si to vypili nespočetnekrát.
Už majú dačo za sebou. Výhry i pády. Roky puberty i dozrievania. Na MS vyprášili aj obhajcov titulu. Nabrali dosť skúseností i sebavedomia, aby nepustili do gatí ani pred Španielmi. Nevyhrali antifutbalom, hoci šťastie si zobrali na pomoc ako dvanásteho hráča. Hra mala hlavu i pätu, makali takmer bezchybne v obrane a ukázali zavše čítankový prechod do útoku. Aj s gólovou bodkou.
Vo štvrtok zvládli významnú bitku, jednu z najslávnejších vo svojej histórii, ale stále len bitku. To sa im podarilo zopárkrát v minulosti, ale vo vojnách – až na jednu výnimku – dostávali na frak.
Kozák je armádny generál, ktorý ich učí, ako vyhrávať nad silnými a lepšími. Možno sa zasa dočkajú radosti aj v nejakej futbalovo strategickej vojne.