Ako obranca ste góly príliš nedávali. Veľa však nechýbalo a zapísali by ste sa v prvom oficiálnom stretnutí reprezentácie medzi strelcov…
Už v prvom polčase som mal veľkú šancu a hlavičkoval do žrde. Chýbali milimetre… Mám však pocit, že do prestávky sme mohli skórovať aj z iných situácií, takže historickým strelcom mohol byť aj niekto iný. Nakoniec dal gól Vlado Weiss hneď po prestávke a vďaka tomu sme sa tešili z víťazstva.
Spomínate si, ako gól padol?
Myslím, že to bola situácia pred súperovou bránkou, Vlado sa najrýchlejšie zorientoval a poslal loptu do siete.
Pamätáte si aj detaily zápasu?
Nemôžem tvrdiť, že si pamätám na všetky, predsa len odvtedy už ubehlo dvadsať rokov a medzičasom som odohral a viedol stovky stretnutí. Ale mnohé veci mi utkveli v pamäti. Štartovali sme na príjemnom podujatí, chýbali nám síce viacerí hráči, s ktorými tréner rátal, ale prvý zápas sme zvládli. Dal by som dokopy možno aj celú zostavu. Ja som nastúpil v strede obrany, libero bol Moravec a na krajoch hrali Stúpala a Kinder. Hralo sa v Shariahu, bývali sme v dobrom hoteli neďaleko mora a spomínam si, že hoci u nás vládla zima, trochu nás trápili veľké horúčavy. Za necelý týždeň sme odohrali tri zápasy, rýchlo nám to ubehlo.
Uvedomovali ste si historickosť chvíle, mali ste pred súbojom slávnostnejší pocit?
Priznám sa, že ani nie. Podujatie som bral viac pracovne, ako dôležitú prípravu. Mal som na konte už zopár štartov v československom drese, takže pre mňa to ani nebola reprezentačná premiéra. Ako tridsaťročný som mal za sebou veľkú časť kariéry i množstvo stretnutí a prežíval som práve dosť hektické obdobie. Celý február som strávil v zahraničí. V tom čase som bol hráčom Slavie Praha a deň po návrate z turnaja som cestoval s klubom do Portugalska na sústredenie pred štartom novej sezóny.
Začalo sa budovanie nového tímu. Poznali ste sa so spoluhráčmi?
Samozrejme, s väčšinou z ligy a s niektorými som sa stretával už v kádri federálnej reprezentácie, pravda, nebolo nás veľa. Ešte predtým slovenský výber odohral aj zopár neoficiálnych zápasov.
Na turnaji absolvovalo Slovensko tri zápasy a vy ste patrili medzi troch hráčov, ktorí odohrali plný počet minút. Aké boli ďalšie stretnutia?
Vyhrali sme len v premiérovom súboji, potom sme dva razy podľahli. V oboch prípadoch silným súperom, Egyptu a Maroku a vždy tesne, po vyrovnanom priebehu a až v závere zápasov. Ak si dobre spomínam, Maroko nás zdolalo gólom dve minúty pred koncom.
Trénerom tímu bol Jozef Vengloš. Inšpiroval vás aj on, keď ste sa čoskoro pustili na trénerskú dráhu?
Jozef Vengloš je veľká osobnosť, ale nielen on ma ovplyvnil. Mal som šťastie, že v mojej kariére ma viedli v podstate všetko výborní tréneri a nikdy som sa netajil tým, že z každého som si niečo vzal do ďalšej práce.