Vladimír Weiss je opäť najlepší tréner. Štvrtý raz po sebe. Celkovo sa už osemkrát stal víťazom vo svojej kategórii.
„Hoci som vlani vravel, že tu už asi nebudem, teraz hovorím, že nekončím. Môžem sľúbiť, že budem bojovať, aby som tu bol zasa.“
Dodal, že na trénerské trofeje má doma stále dosť miesta. „Všetko som už porozdával, všetky dresy, vlajky, nemám nič. Ale tieto si odkladám.“
Tento rok oslávi šesťdesiatku. Jeden z dôvodov jeho úspechov je aj fakt, že nemenil často svoje pôsobiská. „Začínal som s trénerstvom ako mladý, venujem sa mu 26 rokov. Nie som prelietavý, všade pracujem dlhšie obdobie.“

Tvrdí, že v ankete mal silnejšiu konkurenciu ako v predchádzajúcich sezónach. "Úspešný rok mali Francesco Calzona i Michal Gašparík. Nečakal som, že vyhrám. Z roka na rok je to ťažšie.
Ale som rád, lebo je to ocenenie nielen mojej práce, ale aj klubu. Ľudí, ktorí robia aj na mňa. Sám by som to nedokázal. To nie je fráza. Vážim si to, aj víťazstvo, je to aj pocit zodpovednosti."
Kouč Slovana sa domnieva, že v predchádzajúcom období mal silnejšie mužstvo. "Vždy chceme viac a nie vždy sa to podarí. V predchádzajúcom roku sme mali väčšiu konkurenciu v mužstve na jednotlivých postoch.
Teraz sme neboli vždy kompletní. Ale ligu zvládneme, máme v nej najlepšie mužstvo." Stále ho trápi, že z reprezentácie vypadol jeho syn.

"Mohlo to dopadnúť aj inak, keby sme všetci trochu inak rozmýšľali. Futbalovo má stále čo dať aj reprezentácii, pokiaľ je zdravý.
Ale máme dobré reprezentačné mužstvo, skvelé individuality, držím chlapcom palce. Keď budú všetci zdraví, majú šancu na úspech."
Mrzí ho aj absencia Aleksandara Čavriča v národnom tíme, dostal prvý raz pozvánku, ale na zraz z Japonska nepricestoval. "Vnímam to ako nedorozumenie, podobne ako s Vladom.
Čaki, zavolaj mi pred rozhodnutím, vravel som mu. Rozhodol sa tak, ako sa rozhodol. Ale futbalovo by tu mal byť. Je to výnimočný hráč, aj charakterovo."