Foto: Jaroslav Legner / CNC / Profimedia
Branko Cap (49) sa väčšinu profesionálneho života venoval televíznej a rozhlasovej tvorbe, okrem iného spoluzakladal športovú Trojku, ktorá priniesla prvý historický prenos z OH 2008 v Číne v HD kvalite a tiež federálny projekt Digisportu a Premiersportu.
Ako producent aktuálne stojí na čele tímu, ktorý finišuje s prácou na filmovom dokumente o Jozefovi Venglošovi. Slovenský futbalový tréner storočia zomrel presne pred troma rokmi.
Dokument ešte nie je dokončený, ale názov už má: Joe the First. Od čoho sa odvíja?
Jozef Vengloš viedol ako prvý zahraničný tréner klub v Premier League. To je unikátny fakt, ale trochu zapadol prachom. Film prinesie výpovede známych osobností nielen o ňom ako trénerovi, ale aj ako pedagógovi, vizionárovi, ktorý propagoval futbal v mnohých krajinách na troch kontinentoch.
A zapísal sa aj do histórie najvyššej anglickej súťaže. Aj myšlienka nakrútiť dokument sa zrodila symbolicky v Londýne. Na zápase Arsenal – Aston Villa pred piatimi rokmi.
Čo vás inšpirovalo?
Bavili sme sa o Arsenale aj o jeho súperovi. Reč sa zvrtla aj na Jozefa Vengloša. Na lavičke Aston Villy sedel v sezóne 1990/1991. Myslel som si, že na tému Vengloš už bolo povedané asi všetko. Ale komplexnejší pohľad na jeho osobnosť chýba.
Keby bol Angličan, Francúz či Nemec, podobný film už dávno existuje. Rozhodli sme sa to napraviť. Inšpirovali ma aj bohaté skúsenosti, ktoré mám z anglického futbalu. Pohybujem sa v tomto prostredí už veľmi dlho.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Čím vás priťahuje?
Vnímam, ako funguje záujem o hráčov, trénerov, aký rešpekt, úctu dostávajú legendy klubov, ako futbalu rozumejú fanúšikovia, ako ich baví, ako sú futbalovo vyspelí. Londýn je podľa mňa svetové mesto futbalu. Uvedomil som si, aké náročné bolo prísť, vtedy ešte z Československa, do popredného klubu a ako prvý cudzinec prevziať post trénera.
Až po Venglošovi prišli ďalší významní tréneri. V Arsenale urobil veľkú kariéru Arséne Wenger. Túto históriu poznám. Som tridsať rokov fanúšik Arsenalu, to je pre mňa dennodenná téma, na Emirates Stadium som ako doma.
Chodíte aj na jeho zápasy?
Nie na každý, ale veľmi často. Moja vášeň k tomuto klubu prerástla do extrémov. Mám na štadióne svoju sedačku s menovkou: Branko Cap Slovakia. Som členom klubu. Začínal som ako bežný red member, prešiel som všetkými etapami, silver, gold a teraz som platinový člen, čo je najvyšší stupeň.
Čo ste pre to museli urobiť?
Každý rok som si platil členské príspevky a čakal v poradovníku na permanentku, pretože kapacita miest v hľadisku je obmedzená. Vždy som sklamaný počúval čísla, koľko tisíc záujemcov je stále predo mnou. Trvalo to viac ako pätnásť rokov.
A aj potom som mal šťastie. Klub prehodnocoval stratégiu práce s členskou základňou. V digitálnej dobe sleduje aktivity svojich členov, ako podporujú klub, ako reagujú na rôzne výzvy a iniciatívy, či sa zapájajú do ankiet a diskusií a podobne. Utvoril aj špeciálnu kvótu na zahraničných členov. To všetko zohralo úlohu a udelili mi platinové členstvo, získal som aj celoročnú permanentku.
Klub Aston Villa sídli v Birminghame. Tam sa začala vaša práca?
Nakrúcanie v tomto klube nás čaká o niekoľko týždňov. S kolegom Radom Štefanovom sme najskôr na papier napísali tri mená slávnych trénerov, ktorých sme chceli osloviť: sir Alex Ferguson, Arséne Wenger, José Mourinho. Povedali sme si, že by bolo skvelé, keby sa aspoň jeden z nich vo filme objavil, urobili by sme s ním rozhovor. Máme všetkých troch.
Foto: Profimedia
Bolo náročné presvedčiť ich na spoluprácu?
Venovali sme tomu veľa úsilia. Pri každom z nich trvalo viac ako rok, kým sa nám to podarilo a mohli sme natáčať. Po troch rokoch práce môžem povedať, že tento projekt prerástol všetky moje predstavy i pôvodné plány. Ukázalo sa, že meno Vengloš je akceptované vo veľkom futbalovom svete.
Každé stretnutie s týmito trénerskými ikonami bolo zaujímavým príbehom. Bol to aj pre mňa mimoriadny zážitok. Napríklad mám zapísaný a odložený v šuplíku osobný mobil na Wengera, ale neuložil som si ho do mobilu.
Prečo nie?
Poznám sa, niečo zaujímavé by sa najmä v Arsenale odohralo a ako celoživotného fanúšika tohto klubu by ma lákalo, aby som sa mu ozval a chcel to s ním rozoberať (smiech). Hovoriť s týmito ľuďmi je veľmi komplikované.
Obťažovalo by ich to? Sú neprístupní?
Keď sme sa prvý raz skontaktovali a vysvetlil som mu, o čo mi ide, odpovedal: Rozumiem, súhlasím, ide o pána Vengloša, jediný problém bude môj čas. Wenger je dnes vysokopostavený manažér vo FIFA, lieta po celom svete, nonstop sedí v lietadle. V tom čase bolo pred majstrovstvami sveta v Katare, blížil sa šampionát žien v Austrálii. Bolo to zložité, skrátim to.
Cez jeho sekretárku, ktorej sme poslali aj otázky, sme našli termín a vyrazili do Zürichu. Týždeň pred tým som nespal. Cítil som aj zodpovednosť za ľudí, ktorí na filme so mnou spolupracujú. Muselo to vyjsť. Všetko organizačne klapnúť.
Aké bolo stretnutie s legendárnym trénerom?
V sídle FIFA sme mali utvorené ideálne podmienky. Stretnutie s Wengerom bolo pre mňa splnením veľkého sna. Aj som mu napísal, že som fanúšik Arsenalu, predpokladal som, že to bude plus.
Privítal som ho v klubovom drese, možno to zabralo. Asistentka nám oznámila, že máme 25, maximálne 30 minút. Bol som nadšený. Wenger bol v pohode, natáčali sme skoro hodinu a pol, strávili spolu dve hodiny. Asistentka prevracala očami a posúvala mu program.
O čom všetkom ste debatovali?
Viete v čom bol senzačný? Bol perfektne pripravený. Poznal reálie, súvislosti, spoločenské a politické pomery, pekne, s úctou vravel o pánovi Venglošovi. Potrebovali sme s ním hovoriť aj preto, lebo všetky médiá ho označujú za prvého cudzinca v anglickom futbale, to mu prischlo. Všetci zabudli na Vengloša.
Wengerovi to síce lichotilo, ale otvorene priznal: Mr. Vengloš was the first. He opened the door for me. We are grateful to him for that. Pán Vengloš bol prvý. Otvoril mi dvere. Sme mu za to vďační.
Foto: archív BC
Vengloš pôsobil aj v Sportingu Lisabon, v Portugalsku sa prvý raz stretol s mladíkom Mourinhom, ktorý je dnes trénerské eso. S médiami komunikuje sporadicky. Ako ste ho presvedčili?
Mourinha sme vybavovali cez viaceré linky. Aj cez portugalskú, aj cez AS Rím, kde donedávna pôsobil. S ním sme natáčali s prvým. Keď sme prišli do Ríma, do tréningového centra AS, stretli sme sa najskôr s marketingovým manažérom klubu. Informoval nás, že pán Mourinho je u nich necelé dva roky a všetky mediálne aktivity mimo klubu a všetky rozhovory odmieta.
Ale akonáhle videl meno Vengloš, požiadal: nájdite mi termín, to ma zaujíma. Vtedy som pochopil, že meno Vengloš má váhu. Mourinho má dodnes odložené poznámky z Venglošových prednášok. Bol rád, že mohol o ňom hovoriť. Ale spočiatku to nevyzeralo na príjemnú debatu.
Prečo?
Bolo to v covidovom období, boli sme v Ríme siedmi, predtým sme sa museli v špeciálnej miestnosti otestovať. Mourinho prišiel a na prvý pohľad nemal dobrú náladu. Bol namrzený, strapatý, akoby práve vstal z postele. Aj prvé jeho odpovede boli dosť odmerané. Ale posledných pätnásť minút sme ho mohli už natierať na chlieb, tak ho chytila téma, vyslovil krásne myšlienky, zaujímavo vravel o futbale.
Keď sa čas naplnil, rýchlo sa rozlúčil a odišiel. Ani sme si s ním nestačili urobiť fotografiu. O päť minút niekto klopal na dvere. Za nimi stál Mourinho. Zabudol si okuliare a mobil, usmieval sa. Tak sme sa spolu aj odfotografovali. Jediný, kto nás slušne odmietol, bol sir Ferguson. Dokonca dva razy.
Aj k nemu ste však napokon našli cestu.
Odpovedala nám jeho osobná sekretárka. Vysvetlila nám, že zdravotný stav sira Fergusona neumožňuje, aby odpovedal na naše otázky pred kamerou. Slávny tréner bol po mozgovej príhode, akceptoval som to, ale neodradilo ma to. Urobil som ešte jeden pokus – cez jeho syna Darrena. Zistili sme, že je režisér, venuje sa aj tvorbe športových filmov, našli sme v ňom spriaznenú dušu. Ten nám pomohol.
Spomenuli ste, že vás čoskoro čaká ešte natáčanie v birminghamskom klube Aston Villa.
To bude posledné veľké točenie. Máme už viaceré veci dohodnuté, v decembri som navštívil klub a pripravil pôdu. Stretneme sa napríklad s bývalým novinárom z Birmingham Post a Birmingham Mail, ktorý sa špecializoval na písanie o klube, aj v čase, keď tam pôsobil slovenský tréner. Uvidíme, či sa nám podarí dať dokopy aspoň zopár hráčov z Venglošovho kádra.
V čom je problém?
Odvtedy uplynulo viac ako tridsať rokov, sú to už páni v rokoch. V tíme pôsobili dva-tri roky, hrali potom inde, rozutekali sa po svete, nežijú v meste, nechodia na zápasy. Ak to trochu odľahčím, jeden si už veľa nepamätá, ďalší nevie zaujímavo hovoriť, iný pýta veľa peňazí alebo žije niekde v Grécku.
Nájsť lokálnych ľudí, ktorí prídu na výrobu, v jeden či dvoch dňoch, nie je jednoduché. Ale dostaneme sa do klubu, chceme navštíviť pub, kde sa stretávali skalní fanúšikovia, oslovíme pamätníkov.
Akú podporu získal váš projekt? Dali ste naň dokopy dostatok financií?
Trošku som v rozpakoch. Žiaľ, futbalové prostredie na Slovensku nám nepomohlo tak, ako som očakával. V zahraničí sme našli viac podpory i nadšenia. Viackrát sme navštívili sídlo UEFA, Jozef Vengloš je aj pre jej predstaviteľov veľmi vážená osoba, privítali našu aktivitu, stretli sme sa s ochotou, akoby cítili aj trochu rest, že takýto dokument doteraz nevznikol.
UEFA sa stala jedným z našich partnerov a jej prezident Alexander Čeferin poskytol do filmu vyjadrenie, vysoko ocenil Venglošove futbalové zásluhy.
Čítajte viac Jubilant Jurkemik bol prísny na okolie, ale aj na seba. Keď si Móder a Pivarník netrúfli, Venglošov zrak padol naňho
Kedy uvidia film diváci?
Na jar budúceho roku, taký je plán. Čaká nás ešte spomenuté natáčanie v Birminghame, hľadanie v televíznych a rozhlasových archívoch, strihanie a podobne. Už teraz máme nahratých asi desať hodín materiálu, bude veľmi zložité vybrať osemdesiat minút, čo by mala byť dĺžka dokumentu.
Chceme, aby bol vo vysokej technickej kvalite, moderný, dynamický, príťažlivý, musí mať tempo, šťavu. Bude v angličtine a doma ho nadabujeme alebo otitulkujeme. Snívam o tom, aby sme ho dostali do vysielania BBC.
Prečo by BBC mohla mať záujem o dokument o slovenskom trénerovi?
Opisujeme v ňom najmä deväťdesiate roky, ktoré boli aj v anglickom futbale veľmi búrlivé a zaujímavé, to je aj obdobie rowdies, násilia na štadiónoch, v tom čase ešte fungovali aj takzvané utorkové kluby, Tuesday Night Clubs, keď sa v mnohých kluboch tradične pilo.
Vengloš nastúpil do pomerov, ktoré neboli len načančané a krásne. Vo filme na malej ploche vystupujú viaceré rešpektované postavy v anglickom futbale – Ferguson, Wenger, Mourinho, Hodgson… To Angličania veľmi kvitujú. Legendy hovoria nielen o Venglošovi, ale aj o mimoriadnej etape anglického futbalu, takých dokumentov nemajú ani oni veľa.
Už tri roky sa intenzívne zaoberáte osobnosťou Jozefa Vengloša. V čom bol podľa vás výnimočný?
Rozhovory s osobnosťami končíme vždy otázkou, aby sa pokúsili charakterizovať ho nejakým prívlastkom, jedným slovom. Z desiatich osem odpovie – bol to džentlmen. Aj ho v Anglicku volali džentlmen Joe. Charakterizovala ho slušnosť, tak sa správal aj k svojim zverencom.
Na svoju dobu bol aj veľmi odvážny, skoro až dobrodruh, pretože precestoval celý svet. Hovoril aj o veciach, na ktoré vtedajší futbalový svet ešte nebol pripravený. Jozef Vengloš predbehol dobu. Budeme odkrývať, v čom bol výnimočný, v čom všetkom bol prvý.
