Váš najsilnejší zážitok z ostrovov?
S odstupom možno aj trošku úsmevný. Stretol som sa s predsedom tamojšej rozhodcovskej komisie a daroval mu podpisové kartičky hráčov Slovana z autogramiády, ktoré som mal vo svojej zbierke.
A viete, čo sa stalo o dva týždne? (smiech) Žreb Konferenčnej ligy zviedol belasých do jednej skupiny s Klaksvíkom. Asi som to naozaj privolal.
Foto: Archív Erika Tupého
Páčili sa vám Faerské ostrovy?
To prostredie je úplne iné ako kdekoľvek v Európe. Všade, kam sa pozriete, je Atlantický oceán a vysoké pohoria. Nerastú tam žiadne stromy, iba samé trávnaté plochy.
A naopak, čo sa vám tam nepáčilo?
Možno to zabíjanie veľrýb. Hermansen ma vzal do jednej zátoky, kde uviazli veľryby a ľudia ich tam chodili pozorovať. Dokonca som ochutnal aj pečený veľrybý stejk, v obchodoch je zakázané ho predávať, ale domáci rybár vám ho kedykoľvek pripraví. Je to zvláštna chuť, neviem to porovnať so žiadnym mäsom dostupným u nás.
Lov veľrýb im neustále niekto vyčíta, oni v tom však problém nevidia. Pre nich je to niečo ako keď my zabíjame prasa – národná tradícia, robia to tak tisíc rokov. Vôbec nechápu, prečo v tom Európa zrazu vidí problém. Cítia to trošku ako krivdu.
Foto: Archív Erika Tupého
Ako napadne 14-ročnému chlapcovi, že chce byť rozhodcom?
Mám kamaráta, aktívneho rozhodcu, nahovoril ma na to. Keďže spodný limit bol pätnásť rokov, mohol som sa zúčastňovať len na prípravných zápasoch, prípadne mládežníckych stretnutiach. Keď som však dovŕšil pätnásť, už mi dali aj majstrovský zápas.
Nemali ste spočiatku problémy s autoritou?
Samozrejme, aj dnes mi kadekto vyhodí na oči, že som len „frkan“. Predsa len, mám len dvadsať. Ale zvykol som si, už viem, ako sa k hráčom správať a ako s nimi komunikovať.
Foto: Archív Erika Tupého
Dajte recept na 45-ročného zúrivého stopéra v 6. lige…
(smiech) Veru, takí tam naozaj existujú. Zažil som si s nimi už niečo. Najdôležitejšie je zachovať pokoj a „nepokakať sa“. Zaobchádzať s hráčmi tak, ako sa správajú oni k vám. Keď nemajú rešpekt, potom bez rešpektu do nich. Nevravím, že agresívne, ale drzo áno. Tak, aby pochopili, kto je na ihrisku pán.
Báli ste sa už niekedy?
Práve pred pár týždňami som mal nepríjemný zážitok v zápase šiestej ligy. Keď sme schádzali z hracej plochy, hostia poriadne vyskakovali a azda prvýkrát mi nebolo všetko jedno. Myslel som si, že nás aj napadnú. Po stretnutí mi zasa vypisovali na sociálne siete kadejaké hlúposti.
Máte rozhodcovský vzor?
Mám ich viacero. Spomeniem Rumuna Istvána Kovácsa, pískal aj na MS v Katare. V lete som za ním dokonca zašiel do Rumunska, bol ku mne veľmi milý, dal mi nejaké rady a pozval na večeru. Aj pekný odznak zo svetového šampionátu mi daroval.
Foto: Archív Erika Tupého
Neobávate sa, že všetky futbalové problémy čoskoro vyrieši umelá inteligencia?
Od zavedenia VAR-u v Rusku na MS 2018 sa toho zmenilo naozaj veľa. Ľudia si odvtedy myslia, že rozhodcovia sú na zápasoch zbytoční. Ale nebojím sa. Koľkokrát som už počul, že lietadlo čoskoro bude môcť vzlietnuť aj bez pilota a všetko zvládnu počítače.
Oukej, keď sa nič nepokazí, počítač to naozaj zvládne, no ak nastane krízová situácia, potom treba človeka. To isté platí aj o futbale. Kritickú situáciu stroj nevyrieši.
Jeden z najlepších
Erik Tupý v lete rozhodoval na jednom z najväčších mládežníckych turnajov na svete Pitea Summer Games na severe Švédska. Štartovalo tam dovedna 800 mužstiev z celého sveta, ktorých zápasy viedlo 300 rozhodcov. Mladého Slováka, ktorý mal tú česť rozhodovať finále družstiev do 14 rokov, vyhlásili za jedného z troch najlepších medzinárodných arbitrov podujatia. Cenu mu odovzdal Jonas Eriksson, bývalý elitný rozhodca FIFA, ktorý viedol finále MS 2014 v Brazílii.
Foto: Archív Erika Tupého