„Je tam viac agresivity. Aj verbálnej. V Klaksvíku sa tréner po celý čas hádal s rozhodcom a nadával. U nás by už za to lietali karty,“ vraví študent piateho ročníka bilingválneho gymnázia M. R. Štefánika v Novom Meste nad Váhom.
Ako sa dostane 20-ročný chlapec na Faerské ostrovy?
Som futbalový rozhodca a kedysi aktívny hráč, okrem toho aj vášnivý zberateľ rozhodcovských suvenírov. Dresy, píšťalky, podpísané žlté a červené karty, to všetko ma zaujíma.
Cez Instagram som sa takto spoznal s faerským UEFA rozhodcom Janom Hermansenom. Pred rokom mi poslal do zbierky svoj dres – jeden z najvzácnejších, ktoré doteraz mám.
Foto: Archív Erika Tupého
Som tiež veľký fanúšik letectva, tento rok som absolvoval už 37 letov, navštívil 30 krajín a 21 hlavných miest. Čo si rozhodovaním zarobím, to miniem na cestovanie. Na konci leta som tak rozmýšľal, kam by som ešte mohol zájsť – voľba padla na Faerské ostrovy.
Nie sú rozhodcovia prekvapení, keď si od nich pýtate podpis?
Jasné, že sú. A ešte ako. Veď ľudia na nich väčšinou len nadávajú (smiech). Azda aj preto ochotne reagujú, poteší ich, keď majú pozitívnu spätnú väzbu. Hermansenovi som sa teda ozval s tým, že by som sa s ním rád aj stretol a zatrénoval.
Foto: Archív Erika Tupého
Odpísal, že keď prídem, vezme ma aj na svoj zápas. V priebehu pár dní som sa dostal z Viedne cez Varšavu, Oslo, Bergen až na faerský Vagar. Čím viac letov, tým lepšie, rád testujem aj nové aerolinky a rôzne typy lietadiel.
Spoznali ste aj tamojšiu futbalovú komunitu?
Isteže, hneď na druhý deň ma čakal Hermansen pred penziónom a vzal ma na svoj druhodivízny zápas na vedľajšom ostrove. Po ňom aj do rozhodcovskej šatne. Ďalší deň zasa na štadión do Klaksvíku na ligový duel – predstavil mi aj prezidenta miestneho klubu KÍ i samotných hráčov.
Dokonca sme šli aj na ženské a dorastenecké stretnutia. Jednoducho futbalový výlet ako sa patrí. Sľúbil mi, že ak tam ešte niekedy prídem, vybaví, aby som mohol mládežnícke stretnutie viesť aj ja. Hádam sa to podarí.
Foto: Archív Erika Tupého
Možno už ako rozhodcovi UEFA…
(smiech) To by bolo… Je to môj sen.
Futbalové prostredie na Faerských ostrovoch je skôr amatérske… Cítiť to z neho?
Ich najvyššia futbalová súťaž sa podobá tej našej. Nemal som pocit, že na ihrisku hrajú amatérske tímy. S loptou to vedeli, mali aj zopár legionárov. Nižšie to však už vyzeralo ako u nás na dedinskom zápase v šiestej lige.
Mimochodom, na ostrovoch majú tri súťaže, v tej poslednej je klub, ktorý už roky nevyhral zápas, ale stále funguje. Navyše, nemá ani kam vypadnúť.
Foto: Archív Erika Tupého
Ako je podľa vás možné, že Klaksvík dosiahol takýto úspech?
Túto otázku si kladú aj Faerčania. Pýtal som sa ich na to. Nikto to nechápe. Veď zdolali veľký Ferencváros Budapešť a dostali sa do skupinovej fázy. Nielen ja, ale ani oni nemajú odpoveď. Ktovie, možno je to aj tým, že hrajú dlhšie spolu a sú zohratí.
Sami sú v šoku. Zároveň tam je okolo toho pomerne veľký ošiaľ. Stretnutia EKL sa hrajú na štadióne v Torshavne s kapacitu 5500 miest. Keď sa naplní, znamená to okrem iného, že zápas priamo sleduje desatina obyvateľstva.
Foto: Archív Erika Tupého
V Klaksvíku žije aj český sprievodca Jiří Sedlák, ktorý v rozhovore pre iDNES.cz tvrdil, že futbal hrajú „od podlahy“ a na ihrisku sú nemilosrdné aj dievčatá… Sedí to?
Je to iné ako u nás. Ja ako rozhodca by som si musel zvykať. Niektoré veci sa posudzujú inak. Je to viac bojovné, podobá sa to azda k tomu, čo vidieť v nižších anglických ligách.
Čiže drsná klíma, ostrejší ľudia?
(úsmev) Dá sa to tak povedať. Je tam viac agresivity. Aj verbálnej. V Klaksvíku sa tréner po celý čas hádal s rozhodcom a nadával. U nás by už za to lietali karty, tam to bral hlavný arbiter s pokojom Severana. Nenechal sa vyrušiť.
Asi sú naozaj zvyknutí na drsnejšie správanie. Nám na seminároch prízvukujú, že to nemáme tolerovať, lebo to ničí imidž futbalu – aj UEFA to takto vyžaduje. Ale vidíte, iný kraj, iný mrav.
Foto: Archív Erika Tupého
Aký dojem vo vás zanechali miestni ľudia?
Čakal som azda familiárnejšie prostredie. Vravel som si, že keď tam žije tak málo ľudí, budú mať blízke väzby. Ale nakoniec som ten pocit nemal. Zachovávajú si odstup, keď idú oproti, pozdravia sa, ale že by stáli o vašu spoločnosť, to si nemyslím.
Jedno je však isté – futbal milujú. Keď som domácim spomenul, odkiaľ som, ihneď na mňa vybehli so Slovanom. Nezabudli, že tam mal hrať počas covidu. Vyznajú sa vo futbale.