Zlatý plášť na žiadosť starostu
Jedným z hlavných dôvodov postavenia štadióna bola skutočnosť, že aj Haifa chcela patriť medzi tie mestá, ktoré si je možné spojiť s konkrétnou destináciou. „Štadióny začali byť ikonami jednotlivých miest: napríklad Vtáčie hniezdo v Pekingu, Allianz Arena v Mníchove či Wembley. Náš stánok je v mnohom nadčasový,“ konštatuje pyšne Wittenbergová.
Za jeden z najvýznamnejších prvkov považuje, že všetky sedadlá sú súčasťou jedného kruhu a nelomí ich žiadna nezrovnalosť. „Najlepšie je to vidieť, keď diváci robia mexické vlny. Kolmé tribúny ponúkajú dobrý výhľad z každej jednej sedačky. A má fantastickú akustiku.“
Práve tá je podľa architektky zdrojom výnimočnej atmosféry, ktorú aj tréner belasých nazval peklom.
Pripomínať to má starobylé amfiteátre s tým rozdielom, že hľadisko nie je v polkruhu, ale ponúka zvýraznenie zvuku v 360 stupňoch. Ďalším špecifikom arény s kapacitou bezmála 31-tisíc miest je jeho výrazná zlatá farba. Aj za ňou sa skrýva zaujímavý príbeh.
Čítajte viac Slovenský šialenec v Haife a zelená v krvi domácich. Weiss? To je kto?
„Volili sme inú farbu. No vtedajší starosta Yona Yahav prišiel s tým, že chce opláštenie v zlatej farbe. Prečo, pýtali sme sa. Lebo si myslím, že mám peknú manželku. Na môj vkus sa môžete spoľahnúť,“ zaspomínala si Wittenbergová.
Aj po bezmála desiatich rokoch uznala, že sa nemýlil, pretože budova budí pozornosť na kilometre ďaleko a bez problémov je viditeľná aj z lietadla.