V oficiálnom traileri sa objavili napríklad spoluhráči z Liverpoolu Jamie Carragher, Luís Suárez, Steven Gerrard či tréner Rafael Benítez. Aké bolo stretnutie s nimi?
Začalo sa to tak, že som si na zoznam pripravil asi tri papiere mien, ktoré by som tam chcel mať. Petr mi vysvetlil, že to nepôjde. Snažil som sa vybrať ľudí, s ktorými som prežil veľa času a poznajú ma aj mimo trávnika.
Všetci boli ústretoví, hoci sa nám termíny posúvali. Napríklad Gerrard podpísal zmluvu na komentovanie zápasov a akurát mal jeden naplánovaný. Pomohol mi napríklad zápas legiend na podporu Ukrajiny, kedy sme podebatovali s trénerom Benítezom či skautom Owenom Brownom.
Aké to bolo s Carragherom, ktorého ste posadili na lavičku?
Bál som sa toho, ale prijal nás skvele. Boli sme u neho doma aj s manželkou a deťmi. Chceli sme aj Suáreza, ale letieť do Južnej Ameriky nie je ľahké. Hrali však prípravný duel v Rakúsku a išli sme za ním večer do hotela.
Ktorí hráči sa objavia vo filme z vašich niekdajších reprezentačných spoluhráčov?
Bol by som rád, keby ich bolo viac, ale nešlo to. Je tam Marek Hamšík, Juraj Kucka, Jano Ďurica, Vlado Weiss ml. a tiež tréneri Ján Kozák st. a Vladimír Weiss st. Sú to osobnosti, s ktorými som zažil najviac a hrali v mojej kariére dôležitú rolu.
Čítajte viac Početný tábor Trnavčanov v modro-bielom pekle, nekompromisný Štetina. Pozrite si snímky z PoznaneVlado Weiss ml. vás iba chválil?
Rozmýšľam, čo chalani hovorili… Nechal som to na nich, aby boli úprimní a povedali, čo chcú. Trochu ma mrzelo, že sme z pochopiteľných dôvodov nemohli odcestovať do Ruska.
Práve v Zenite sa moja kariéra naštartovala, prestúpil som tam z Trenčína. Bol to dobrý odrazový mostík, ale museli sme použiť len archívne zábery.
Vyrovnali ste sa už s tým, že ste skončili?
Film mi iba pripomenul, že to je stále ešte čerstvé. Ostatné tri-štyri roky som hovoril, že už končím… Bolo ľahké to povedať, ale spraviť podstatne náročnejšie.
Keby som nemal také problémy s achilovkou, vracal by som sa s Trnavou zo zápasu v Poznani, kde Spartak hral. Keď som si ju roztrhol, bol som 8–9 mesiacov bez futbalu. Odluka mi vrátila chuť, v Trnave som mal motiváciu.
Avšak postupne prišli bolesti, ktoré mi zasahovali aj do bežného života. Mám mladú rodinu a syna, ktorým sa chcem venovať.
Bolo náročné skončiť, ale keď neprejdete 20 metrov bez bolesti alebo tŕpnutia nôh, nemáte na výber. Raz to musí prísť, len som nečakal, že to bude tak nečakane. S filmom sa mi všetky tieto emócie vrátili.
Budete hrať za Ráztočno v ôsmej lige?
Aj vo filme sú zábery zo štadióna. Teda, ak sa to tak dá nazvať…(smiech) Kopačky v Trnave sú stále zavesené, ale nejaké mi ešte zostali. Kým ma to bude baviť, pôjdem si zahrať. Tréningy už veľmi nedávam, hoci som sa snažil aspoň raz do týždňa.
Bolesť tam je pri každom behu, skoku či dopade. Aj po nedeľňajšom zápase ju cítim až do stredy. Pokiaľ mi to chrbát dovolí, hrať budem. Je iné, keď prídete na zápas a dáte si hodinu pred výkopom pivo. Na to som nebol zvyknutý, ale rýchlo sa učím. Manželke sa to veľmi nepáči, ale musí to zatiaľ akceptovať.