V súčasnosti sa venuje spolukomentovaniu televíznych prenosov z najvyššej futbalovej súťaže.
Aká bola vaša reakcia na výsledky ankety, v ktorej vás vyhlásili za najlepšieho brankára?
Potešili ma. V slovenskej ére sme mali viacero kvalitných brankárov a o najlepšej jedenástke rozhodli fanúšikovia, futbal hráme kvôli nim. O to viac si miesto v tejto zostave cením. Kariéru som ukončil už dávnejšie, ale ľudia na mňa nezabudli. Príjemný pocit.
Čo podľa vás najviac zavážilo?
Niečo sme spolu prežívali, niečo nás spájalo, a pozitívneho bolo asi viac. Inak by mi hlasy nedávali.
Futbal ste vždy prežívali a emócie nikdy neskrývali…
Futbal je najmä o emóciách. Keď sa darí, prevládajú pozitívne. Našťastie, tých bolo viac. Ale každý deň sa nevyhráva. Priznávam, že niektoré moje reakcie boli občas za čiarou. Ale keby sme si vedeli vždy kontrolovať emócie, život by bol jednotvárny, šablónovitý, nudný. Teda niečo podobné, čo vidím v lige teraz. Česť výnimkám.
Čítajte viac Slovan na jeho predaji rekordne zarobil. Ak chcete zažiť peklo na štadiónoch, príďte do Grécka, vraví ŠporarČasto ste nešetrili ani spoluhráčov. Spomínate si na svoj najväčší výbuch?
Bolo to v drese 1. FC Košice v Moskve v lete 1997. V odvete sme bojovali so Spartakom o postup do skupiny Ligy majstrov. Tesne pred koncom bolo 0:0. Mladík Janočko ľahkovážne stratil loptu a bol z toho obrovský závar, skoro sme prišli o postup. Súper túto chybu nevyužil, mali sme kus šťastia. Explodoval som, vyletel na neho. Kričal som z plného hrdla. Moja reakcia nebola adekvátna.
Ospravedlnili ste sa mu?
Ešte v šatni, keď sme už obaja vychladli. Oki, tak sme ho volali, prepáč, ale ja mám už 37 rokov a toto bola moja posledná šanca zahrať si vo veľkej súťaži, teba ešte Liga majstrov čaká. Napokon som ju zažil aj ja, s hviezdnymi súpermi – Manchestrom United, Juventusom a Feyenoordom. Pre mňa sa stali tieto zápasy klubovým vrcholom kariéry.
Čítajte viac Skoro som skolaboval, priznal tréner Weiss. Vysvetlil absenciu syna proti Zrinjski, naznačil zostavu s KošicamiAj po tridsiatke ste si udržiavali výbornú formu. Vystriedali ste po sebe tri popredné kluby: Inter, Slovan, Košice. Bolo jednoduché prejsť v tom čase k najväčším konkurentom?
Medzi týmito tímami vládla obrovská rivalita a fanúšikovia to neprežívali vždy najľahšie, dali mi to pocítiť. Prestúpil som z Interu do Slovana a na Pasienkoch mi nevedeli prísť na meno. Na Tehelnom poli som si musel získať fanúšikov najmä dobrými výkonmi, presvedčiť ich, že je dobré, že som v ich tíme.
Prestup z Bratislavy do Košíc?
Slovan prežíval krízu, začínali sa prejavovať finančné problémy, na chvíľu som sa ocitol na lavičke. Tréner Košíc Ján Kozák mal o mňa veľký záujem a veci nabrali rýchly spád. Peniaze, ktoré za mňa zinkasoval Slovan, mu pomohli.