Kedy sa začne nový ročník?
Vo všetkých tímoch vrcholí príprava, zháňajú ešte nejaké posily. Malo sa začať už tento víkend, ale štart nového ročníka sa o niečo posunul. Na štadióne vymieňajú trávnik, ktorý dostal poriadne zabrať. Hrajú na ňom totiž úplne všetci, prvá i druhá liga, od mládežníckych po ženskú súťaž. A, samozrejme, aj reprezentácia.
Ako funguje váš klub a aké sú jeho ambície?
FC Deren má v mongolskom rejtingu vysokú pozíciu najmä pre prepracovaný systém výchovy futbalistov. Klub má najväčšiu akadémiu s 350 mladíkmi, čo je tu naozaj výnimočné. A aj káder áčka je preto zložený z hráčov od 16 do 22 rokov a doplnený troma-štyrmi staršími hráčmi. Ale aj napriek nízkemu vekovému priemeru má mužstvo stále najvyššie ambície.
Foto: FCDEREN.COM
Aká je úroveň súťaže?
Dá sa porovnávať s našou druhou ligou. Až na jedného hráča, ktorý paradoxne hrá na Slovensku za Komárno, sú mongolskí reprezentanti doma a zvyšujú kvalitu súťaže. Hernú vyspelosť i konečné umiestnenie veľmi ovplyvňuje kvalita legionárov. Čo viem, tak náš klub im platí síce menej ako iní, ale zasa celoročne, kým konkurencia len v čase prebiehajúcej ligy, to znamená šesť mesiacov.
Odkiaľ pochádzajú legionári v mongolskej lige? Sú lepšie platení?
Sú tu najmä Japonci, nejakí Rusi, nájdu sa aj Srbi. FC Ulánbátar má srbského trénera. V našom tíme hral mladý Kórejčan, teraz k nemu pribudne Rus a Kazach. Samozrejme, legionári majú lepšie platy.
Ako sú na tom domáci futbalisti? Sú všetko profesionáli a dokážu z futbalu vyžiť?
Všetci sa nevenujú futbalu profesionálne, takže nedokážu z neho vyžiť. Väčšina klubov ich platí len pol roka, kým sa hrá súťaž. V Mongolsku nie je futbal najpopulárnejší šport, pred ním je zápasenie, lukostreľba, basketbal. Robí pokroky, ale pomaly.
Mongolsku patrí v rebríčku FIFA aktuálne 184. miesto. Ako je na tom reprezentácia, prerušuje sa kvôli jej programu liga?
Na prelome apríla a mája v nej bola reprezentačná pauza. Dokonca o týždeň dlhšia ako oficiálny termín FIFA. Tréner totiž požiadal kluby o pomoc, aby mohol pripraviť mužstvo čo najlepšie. Vyšli mu v ústrety.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Máte aj vo vašom tíme nejakých reprezentantov?
Máme, dokonca šiestich. Ale len jeden hrával stabilne, ostatní naskakovali v priebehu zápasov.
Pred vami pôsobil v Mongolsku iný Slovák – Rastislav Bôžik. Registrujú domorodci, že pochádzate z rovnakej krajiny?
Rasťa tu poznajú a stretávam sa s tým, že sa ma pýtajú, či sme z rovnakej krajiny. Urobil dobré meno Slovensku.
Pred odchodom ste si niečo naštudovali o krajine, o ktorej našinec veľa nevie. Aká bola realita? Ako vidíte Mongolsko po pol roku?
Samozrejme, pred odchodom som zháňal informácie, ale až na mieste zistíte skutočnú realitu, ako to tu funguje, aký je pravý mongolský život. Učíme sa navzájom. Mongolsko vidím ako krajinu – ak by o to stálo – neobmedzených možností. Má veľké nerastné bohatstvo, ale domáci razia cestu ochrany prírody. Je ich najväčší kapitál a zároveň najpríťažlivejšia turistická atrakcia i pýcha.
Aj v Mongolsku prebehli zmeny v spoločnosti, politike, ekonomike. Ako vnímate životnú úroveň ľudí?
V obchodoch je dostať úplne všetko, podobne ako inde sú v Ulánbátare veľké nákupné strediská, zábavné centrá. Je to štandardný život ako u nás. Čo som nečakal, je tu drahšie ako u nás. Sú skupiny obyvateľstva, ktoré nemajú problémy s peniazmi, ale početná je aj chudobnejšia vrstva. Rozdiely medzi nimi sú pomerne veľké. A posledný vývoj je dosť komplikovaný.
Prečo?
Tak ako všetkých, aj Mongolsko zasiahla vojna na Ukrajine. Vzhľadom na jeho históriu, má dosť silné väzby – politické i ekonomické – na Rusko i Čínu. A, samozrejme, život ľudí ovplyvnila aj pandémia. Zmenil sa pohľad na cudzincov, pretože najmä v jej prvom období boli presvedčení, že práve oni priniesli vírus do ich krajiny.
Foto: FCDEREN.COM
Pocítili ste to aj vy?
Áno, mnohí sa ku mne stavajú trochu nedôverčivo. Ak pristúpim v obchode ku kase a chcem platiť, predavačka si okamžite nasadí rúško. U domácich to nerobí. To isté často aj na ulici, keď okolo niekoho prechádzam.
Zahraničných turistov asi nie je príliš veľa…
To už neplatí. Od mája do septembra je tu silná turistická sezóna. Cudzinci radi chodia nielen do Ulánbátaru, ale najmä na vidiek, obdivujú prírodu. Lietadlá bývajú nabité, chodia sem turisti aj z Európy, nedávno som cestoval s početnou skupinou z Talianska, ale stretol som aj Kanaďanov či Američanov.
Pôsobia v Ulánbátare aj iní Slováci?
Nemal som zatiaľ tú česť, nestretol som ani jedného. Ohlásilo sa mi len zopár domorodcov, ktorí kedysi študovali u nás na Slovensku alebo ešte v Československu. Olympijský výbor Mongolska ma pozval na jednu konferenciu prednášať na tému šport a mládež, a tam si ma našli. Občas sa stretneme a vyrazíme aj na večeru.