Košický tím ju opustil, hoci v nej patril medzi najlepšie mužstvá. Vážne ekonomické ťažkosti naďalej prenasledujú klub, ale na hre i výsledkoch to nebolo vidieť. Košičania majú za sebou rozprávkovú jeseň, sú na druholigovej scéne jasne najúspešnejší, prehrali len v jedinom zápase, nazbierali v 16 zápasoch 41 bodov, pred druhým Bardejovom vedú o desať bodov.
„K úplnej spokojnosti mi ešte trochu chýba,“ tvrdí tréner Jozef Majoroš (38), ktorý vedie tím od leta a predtým sedem rokov pracoval s mládežníckymi výbermi.
Čo sa vám na jeseň nepodarilo podľa predstáv?
Prehrali sme len v Bardejove. Tento zápas ma dosť mrzí, lebo ešte v 81. minúte sme viedli, ale v závere sme inkasovali dva góly. S defenzívou som bol na jeseň spokojný, ale v útoku to mohlo byť lepšie.
Narážate aj na to, že niekoľko mužstiev pod vami síce výrazne zaostalo, ale strelilo viac gólov?
Má to svoje objektívne príčiny, káder sa formoval celú jeseň. Srbskí hráči sa k nám pripojili týždeň pred súťažou, ruskí po piatom kole. Hráči si museli na seba zvykať, pochopiť náš systém hry.
Váš hráč sa neobjavuje ani medzi najlepšími strelcami. Hľadáte typického zakončovateľa?
Nemáme hru postavenú na tom, že deväť hráčov maká na jedného strelca, ktorý dáva góly. Staviame na kolektívnom výkone. Celé mužstvo útočí i bráni. Najviac, len štyri góly, strelil Trebuňák, ale v tom nevidím problém.
Vediete o desať bodov pred Bardejovom. Z čoho vyplynula taká suverenita?
Tabuľka trochu skresľuje. Ani jeden zápas nebol pre nás jednoduchý, vyhrávali sme doma i vonku tesne, ale body sme si zaslúžili. Súťaž je vyrovnaná. Poprad, Lokomotíva, Bardejov, Liptovský Mikuláš majú svoju kvalitu, vo všetkých zápasoch sme siahali na dno síl. Máme jeden z najmladších tímov, skúseným hráčom je môj asistent Peter Šinglár a ešte Miki Tóth.
Na jar unikol vášmu tímu postup do prvej ligy len tesne. Ako vidíte šancu v nasledujúcom roku?
Všetkých v klube mrzelo, že sme v poslednom zápase nepostúpili vyššie. Teraz sa ešte šance ťažko posudzujú. Nevieme zatiaľ, ako budú tabuľky vyzerať, s kým budeme súperiť. Na jar sa budú obe skupiny ešte dohrávať, potom sa rozdelia a budeme bojovať o postup s najlepšími mužstvami zo západu.
V druhej skupine má najväčšie ambície Skalica. Sledujete ju? Viete odhadnúť vaše možnosti v súboji s ňou?
Poznám jej výsledky i ambície, viem, že vedie o päť bodov, ale zatiaľ som sa venoval najmä nášmu mužstvu, našej súťaži. Na Skalicu a ďalších súperov zo západu ešte príde čas.
Kvôli finančným problémom ste súťaž nezačali tradične v Čermeli, ale doma ste boli tri zápasy v Haniskej. Kde budete hrávať na jar?
Dúfam, že sa nič nezmení a zostaneme v Čermeli. Čakáme, že sa začne stavať nový štadión v Košiciach, ten by veľmi pomohol.
Ako ste spokojný so súčasnými podmienkami?
Niektoré kluby ich majú asi lepšie, môžu si dovoliť aj lepšie platiť hráčov. Nemôžem sa však na nič sťažovať, hráči majú utvorené podmienky, aby mohli futbalovo napredovať. Na tréningový proces sme využívali ihriská aj v Ličartovciach, kde sme mali regeneráciu i stravu.
V minulosti klub dlhoval hráčom peniaze. Ako je to teraz?
Všetci hráči majú všetko vyplatené. Nemáme drahých futbalistov, základ tvoria naši odchovanci, mladí talentovaní futbalisti, v kádri je aj deväť legionárov. Ich zmluvy nepoznám, to je vec vedenia klubu.
Má tím v takomto zložení šancu aj v najvyššej súťaži?
Ťažko sa mi porovnáva, pretože s prvoligistami sa nestretávame. V pohári sme však nastúpili v Žiline, so suverénom ligy sme napokon prehrali 0:3, ale výkon nebol zlý, hrali sme vyrovannú partiu a celý čas aktívne.
V súťaži pôsobí aj tréner Jozef Majoroš, bývalý reprezentant, je úspešný v Liptovskom Mikuláši. Stretávate sa?
Sme kamaráti, ale nie rodina, ak, tak možno len veľmi vzdialená. Som rád, že sa mu darí, odvádza výbornú robotu, tešil som sa na zápas s Liptovským Mikulášom. Kedysi sme proti sebe hrávali, on bol v Slovane, ja v Petržalke.