Meno Ľubomíra Tuptu by si mali fanúšikovia zapamätať. Kariéra 17-ročného Slováka naberá – najmä v poslednom období – rýchly spád. Po prestupe z Catanie do Hellasu Verona okúsil nádejný útočník po prvý raz v kariére seniorský futbal. V Talianskom pohári, v ktorom jeho tím vyzval súpera z Pavie (1:0), odohral celý zápas.
„O tom, že dostanem šancu, som sa dozvedel len niekoľko hodín pred úvodným hvizdom. Zranil sa totiž jeden z mojich spoluhráčov a tak sa tréner rozhodol, že na ihrisko pošle mňa,“ popisuje radostné okamihy Tupta. „Pred nástupom na trávnik som bol, samozrejme, nervózny. Trvalo mi možno aj dvadsať minút, kým som sa upokojil a začal si duel naplno užívať,“ dodáva.
Odchovanec prešovského futbalu nastúpil v útoku po boku Lucu Toniho. Niekdajší strelec Fiorentiny, Bayernu Mníchov či Juventusu Turín sa na sklonku kariéry upísal Hellasu, kde je aj v 38 rokoch najjagavejšou hviezdou. Niet divu, takmer dvojmetrový zakončovateľ sa pýši nevšednými úspechmi. Je nemeckým šampiónom (2008), najlepším strelcom bundesligy (2008), Serie A (2006 i 2015), niekdajšieho Pohára UEFA (2008) i držiteľom Zlatej kopačky pre najlepšieho strelca všetkých európskych súťaží (2006). Predovšetkým však pred deviatimi rokmi pomohol Talianom k zisku titulu majstra sveta.
„Zahrať si s ním v útoku bol ohromný zážitok. Veď pred niekoľkými rokmi som sa na neho len díval v televízii, obdivoval ho a teraz som sa zrazu mohol postaviť vedľa neho. V jednom drese, na tom istom ihrisku,“ netají nadšenie Tupta.
„Navyše, Lucovi som za mnohé vďačný. Bol to práve on, kto mi najviac pomohol. Ráno, počas tréningu, prišiel za mnou a radil mi, čo mám robiť. Vravel, aby som sa nezľakol a predviedol to, čo viem. Počas zápasu ma potom dirigoval. Myslím si, že na prvýkrát nebola spolupráca medzi nami márna.“
S výkonom mladíka bol spokojný aj tréner Luigi Delneri – niekdajší šéf lavičky v rímskom AS či Juventuse. „Zagratuloval mi, poďakoval, povzbudil ma do ďalšej práce. Ruky mi v šatni podávali aj spoluhráči. Asi boli spokojní, že som nič nepokazil,“ smeje sa Tupta, ktorému bude premiéru v seniorskom tíme, ktorému v Serii A patrí posledná priečka, pripomínať dres.
Tupta pôsobí v Taliansku už viac ako rok. Deväť mesiacov strávil v Catanii, odkiaľ sa pobral do Verony. Rýchlo sa tak musel vyrovnať so životom bez rodiny či blízkych priateľov.
„Nebolo to jednoduché. Najmä zo začiatku. Hovoril som si však, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím aj čosi obetovať. S rodinou som neustále v kontakte, telefonujeme si, komunkujeme aj cez skype. Všetci mi doma držia palce, aby sa mi darilo a dotiahol to vo futbale čo najďalej,“ vraví slovenský mládežnícky reprezentant.
Čo by chcel vo futbale dokázať?
„Keby som sa raz mohol popýšiť kariérou, akú majú Marek Hamšík či Juraj Kucka, bol by som veru spokojný,“ pousmeje sa pri myšlienke na dvojicu krajanov, ktorí žiaria v dresoch Neapola a milánskeho AC. „S Marekom máme síce rovnakého manažéra Juraja Vengloša, no osobne sa nepoznáme. Napriek tomu je mojím vzorom. Aj vďaka nemu vedie Neapol taliansku ligu. A úplne zaslúžene, hrá najkrajší futbal,“ priznáva Tupta, ktorý obdivuje aj Cristiana Ronalda, Zlatana Ibrahimoviča či Roberta Lewandowského.
Jeho vysnívaným klubom je Real Madrid. „V jeho drese si ťažko niekedy zahrám. Teraz myslím len na to, aby som sa usadil v seniorskom futbale. Verím, že sa mi to podarí,“ hovorí triezvo. Ďalšiu šancu dostane Tupta možno už cez víkend. Hellas hostí v lige Empoli.