Mladý historik Tomáš Černák (30), ktorý vlani absolvoval doktorantské štúdium v Historickom ústave SAV najnovšie „vybavil“ bratislavskému Slovanu štyri tituly.
Čo vás inšpirovalo, aby ste sa pustili do štúdia futbalovej histórie spred bezmála sto rokmi?
Inšpiroval ma nadšenec a fanúšik Slovana Stanislav Májek, ten ma prvý upozornil na problém prvých slovenských titulov. Podporu som našiel aj v Slovane u Tomáša Straku a Stana Kramariča. Téma ma zaujala, pustil som sa do výskumu, hoci som spočiatku netušil, čo prinesie. Chcel som vedieť, ako sa pozerala spoločnosť na futbal v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia, či sú tituly z tohto obdobia relevantné, ako to vnímali kompetentné orgány.
Vy ste okrem historika aj futbalový fanúšik?
Samozrejme, spojil som príjemné s užitočným. Futbalovej histórii som sa venoval ako koníčku už na vysokej škole a aj keď som pôsobil v historickom ústave, dovedna už asi desať rokov. Usiloval som ju spojiť aj s politikou, lebo tá – či sa to niekomu páči alebo nie – na šport vždy vplývala. Vybral som si oblasti, o ktorých sa nehovorilo a nepísalo. Niektoré veci som sa nemal odkiaľ dozvedieť, preto som začal v týchto vodách bádať.
Čomu sa najviac venujete ako historik?
Slovenským dejinám v dvadsiatom storočí. Ich súčasťou je aj futbal a nie je to len omrvinka, lebo bol vždy spoločenským fenoménom. Keď som sa v uplynulom období vŕtal v dejinách Slovana, s prekvapením som zistil, ako rýchlo po svojom vzniku sa klub stal, možno nie slovenským národným symbolom, ale určite mimoriadne populárnym, získal si fanúšikov po celom Slovensku a dokázal dosiahnuť za pár rokov pozoruhodné úspechy vo vtedajších podmienkach.
Koľko bolo pred takmer storočím na Slovensku klubov?
Niekoho to asi prekvapí, ale klubov bolo veľmi veľa a konkurencia silná. Slovan vonkoncom nezískal svoje tituly automaticky, bez námahy, napokon dva vybojoval v tom čase aj ŠK Žilina. Aj kluby z vidieka dosahovali veľmi dobré výsledky. Na Slovensku v dvadsiatych rokoch fungovali dve hlavné súťaže – pod kuratelou československého a tiež maďarského zväzu. Treba hneď v úvode povedať, že všetky tímy boli amatérske. Nijaký sa neodvážil prihlásiť k profesionalizmu.
Prečo sa neodvážili? Aké povinnosti z toho vyplývali?
Išlo najmä o financie. Neviem si predstaviť, aby si 1. Čs.Š.K. Bratislava, teda predchodca Slovana, dovolil financovať profesionálnych futbalistov. Napríklad pražské kluby mali výrazný náskok, stačí si uvedomiť, že Sparta je od Slovana staršia o bezmála tridsať rokov. Nehovoriac o tom, že Praha bola jasne najbohatším regiónom v Československej republike, Slovensko za ňou ekonomicky jednoznačne zaostávalo. Na profesionálny futbal si tu nik netrúfal.
Aké príjmy mali vtedy futbalisti, ako si žili?
To bolo individuálne a veľa záviselo aj od klubu. Hráči boli oficiálne amatéri a každý bol niekde zamestnaný. Zväčša ako úradníci, obchodní cestujúci a podobne. Netvrdím, že chodili od rána do večera do práce. Niečo si však zarobili a tiež niečo brali aj z futbalu, ale boli to malé peniaze. Vtedajší najlepší hráči si nežili vysoko nad pomery, ale lepšie ako väčšina občanov, nemuseli riešiť existenčné otázky.
Ak by sa mužstvá zmenili na profesionálne, ako by museli platiť hráčov?
Stačí si pozrieť napríklad platy vtedajších futbalistov Sparty a Slavie. V porovnaní s priemerným občanom boli niekoľkonásobne vyššie. A to nehovorím o tom, aké podmienky ponúkla Slavia slávnemu Josefovi Bicanovi, keď k nej prestupoval.
Viete, čo mu ponúkli?
Podľa Bicanových spomienok bral po príchode do Slavie päťtisíc korún mesačne, zatiaľ čo jeho spoluhráči okolo 1500 Kč. Bicanov prestup stál Slaviu asi 120-tisíc Kč a keď ho do Prahy lákali, sľúbili mu okrem vysokého platu aj to, že mu kúpia vilu. Také niečo si I. Čs.Š.K. nemohol vôbec dovoliť. Podľa archívnych materiálov klub zápasil v prvej polovici 30. rokov s finančnými ťažkosťami a neustále žiadal o pomoc mesto alebo štátne orgány. Plat stredoškolského profesora v tom období málokedy presiahol sumu tisíc korún. Profesionalizmus bol pre mužstvá zo Slovenska skutočne iba ilúziou.
Ako pomáhal bratislavský I. Čs.Š.K. svojim hráčom?
Riešilo sa to tak, že vo výbore klubu boli zväčša riaditelia bánk, sporiteľní, ich filiálok, oni zamestnávali vo svojich inštitúciách hráčov. Aby nemuseli tráviť čas celý deň v náročnom zamestnaní a mohli aj trénovať.
Aký bol záujem fanúšikov, chodili na zápasy?
Samozrejme, hoci to neboli desaťtisícové návštevy, aké poznáme zo sedemdesiatych rokov. Bratislavský klub mal v medzivojnovom období priemerné návštevy okolo tritisíc ľudí. Ale treba si uvedomiť, že hral len na ihrisku v Petržalke, to nebol ani klasický štadión. Keď však prišli lepšie mužstvá, Sparta či Slavia, alebo dokonca Newcastle United, návštevy prekonávali päťtisícovú hranicu.
Medzinárodný program asi nebol v tom čase príliš bohatý…
Na prekvapenie bol solídny. Keďže sa slovenské mužstvá nemohli v súťažiach konfrontovať s profesionálnymi tímami, vyhľadávali ich aspoň v priateľských zápasoch v celom stredoeurópskom priestore. Do Bratislavy chodili mužstvá z Budapešti, Viedne, Prahy. Aj bratislavskí futbalisti pomerne často vyrazili na zápasy do zahraničia.
Legendárny bol súboj s anglickým Newcastle United, aj výsledkom – I. Čs.Š.K. vyhral 8:1…
Newcastle United, profesionálny majster Anglicka v ročníku 1926/27, zavítal do Bratislavy v máji 1929. Výsledok treba brať trochu s rezervou, Angličania boli na zájazde v Európe, brali to trošku ako výlet, išlo len o priateľský zápas, ale nič to nemení na skutočnosti, že to bol vtedy veľký výsledok, narobil rozruch.
Venujete sa len Slovanu alebo aj iným mužstvám?
Dôraz kladiem na Slovan, lebo je najúspešnejším klubom a má aj najbohatšiu históriu, práve o ňom sa dá nájsť najviac archívnych materiálov, ale venujem sa aj iným klubom. Napríklad na historickej konferencii o meste Trnava som vystúpil s témou o futbalovom Spartaku.
Trúfate si povedať, ktorý zo slovanistických titulov má najvyššiu cenu z historického hľadiska?
Pre mňa má asi najvyšší lesk prvý československý titul z roku 1949, keď sa Slovanu podarilo prvý raz prelomiť hegemóniu Sparty a Slavie. Ten bol výnimočný aj zo športového pohľadu. Vzápätí získali belasí ďalšie dva tituly. Toto mužstvo budoval legendárny tréner Jim Šťastný. K toptitulom by som pridal aj posledný federálny, keď slovanisti opäť nabúrali prevahu sparťanov. Utvorilo sa silné mužstvo na čele s Petrom Dubovským. Tieto úspechy majú vysokú cenu, rodili sa v silnejšej konkurencii československej ligy.