Nemá ešte pätnásť, ale tvrdí, že o Číne snívala už dlhšie. „Neviem presne povedať, čo ma na nej priťahuje, ale vždy ma lákala,“ vraví Lenka Kopčová. „Je to pre mňa zaujímavá i exotická krajina. Hovorila som si, že raz sa tam chcem pozrieť.“
Táto túžba sa jej splnila nečakane rýchlo. Aj za to vďačí futbalu. Školáčka z Vysokej na Morave v týchto dňoch reprezentuje Slovensko na olympijských hrách mládeže v Nankingu. Na šikovnú tvorkyňu hry i strelkyňu sa slovenský výber dievčat do pätnásť rokov spolieha.
Neymar je dobrý len v brazílskom drese
Výrazne sa pričinila o to, že sa prebojoval na toto významné podujatie. Na kľúčový moment si spomína úplne presne a do dotazníkov o ňom píše ako o doteraz najkrajšom športovom zážitku. Mladé Slovenky v kvalifikačnom turnaji vo švajčiarskom Nyone najprv rozstrieľali Rumunky 7:2 a potom nastúpili na rozhodujúci zápas o postup s Azerbajdžanom.
Padol v ňom jediný gól. Vypracovala ho Lenka. Zobrala loptu, urobila kľučku do stredu a poslala pas do šestnástky Martine Šurnovskej. Mladá Bardejovčanka strelila postupový gól.
Napriek nevysokému veku má Lenka v mnohých futbalových veciach jasno. Jej jednotkou je bez debaty Cristiano Ronaldo, miluje Real Madrid a nemá rada Barcelonu. „Vnímam veľkú rivalitu medzi týmito klubmi, pre mňa platí – buď Real, alebo Barcelona. Uznávam aj Neymara, ale nesmie mať na sebe barcelonský dres. Páči sa mi len v brazílskom…“
Futbal hráva od štyroch rokov. Na ihrisko ju priviedol otec, bývalý pozemný hokejista, najskôr československý a potom slovenský reprezentant, ktorý sa stal vo Vysokej na Morave trénerom najmladších futbalových talentov.
„Lenka je škorpión ako ja. Hovorí sa, že ľudia v tomto znamení sú cieľavedomí, vedia, čo chcú, niekedy sú tvrdohlaví,“ vraví Martin Kopča. „Neviem, či znamenia vždy fungujú, ale v tomto prípade to platí. Som jej otec, nechcem ju chváliť a ani nie som nadšený, keď ju príliš vychvaľujú iní, lebo ešte má pred sebou dlhú cestu. Futbal ju veľmi baví, čo je najdôležitejšie. Nemá na nástenke napísané, čo chce kedy dosiahnuť, kam sa vo futbale dostať. Nič nerobíme nasilu, všetko beží prirodzene.“
Prerušila rodinnú tradíciu
Otec pripomína, že Lenka mala aj iné záujmy, ale dala ich bokom, aby sa mohla venovať naplno futbalu. To ho presvedčilo, že tento šport berie vážne. „Je poctivá sama k sebe, nič si nezľahčí. Netreba ju do ničoho naháňať, niekedy skôr brzdiť. Každý tréner má rád takéto typy, na ktoré sa môže spoľahnúť. Pracujem s talentmi dlho, realita býva skôr opačná, hľadajú cestičky, ako si niečo zľahčiť,“ doplnil.
Martina Kopču viedol otec k pozemnému hokeju, ktorému sa takisto úspešne venoval, ale neľutuje, že dcéra už v rodinnej tradícii nepokračuje. „To nebolo reálne. Keď bola malá, presťahovali sme sa na dedinu a tam neboli podmienky na pozemný hokej. Bol som rád, že sa venuje športu, bolo jedno, akému. Futbal sa hrá všade, na každej dedine. Chodili sme na ihrisko, hrávali sme sa na ňom, behali, skákali. Bola to spontánna a prirodzená situácia. Tak som sa dostal aj ja k trénovaniu detí,“ vysvetľuje.
Až doteraz nastupovala Lenka v tíme s chlapcami, tak to umožňujú pravidlá v žiackych tímoch. Zároveň však už trénuje s juniorkami i ženami Slovana Bratislava. Spolu s cestovaním do Bratislavy je to zaberačka, náročná na čas.
Odmalička mala prezývku Krpec – svieti ešte stále na dresoch, v ktorých trénuje. Rovesníčky ju prerastali. A hoci bola na ihrisku s loptou šikovnejšia aj ako chlapci, fyzicky ju prevyšovali. V poslednom roku sa to však zmenilo, poriadne sa vytiahla. Má o desať centimetrov viac, je samá ruka-noha.
„S trénermi sa usilujeme záťaž ešte regulovať, je v raste alebo možno na jeho konci, takže je dôležité, aby sa fyzicky nezodrala. Telo ešte nie je nachystané, svaly musia zosilnieť, kĺby potrebuje zaťažovať rozumne,“ naznačuje otec.
Aj chalanov strčila do vrecka
O jej futbalových prednostiach niet pochýb. Nestratí sa ani vo výberoch starších dievčat. „Nedávno sme boli na turnaji junioriek v Slanom, bola vo výbere do 19 rokov najmladšia, ale vyrovnala sa starším hráčkam,“ zdôrazňuje šéftrénerka junioriek a žien Slovana Bratislava Katarína Paxnerová.
Lenku pozná odmalička, ona ju objavila vo Vysokej na Morave. Trénovala v neďalekom Lábe dievčatá, stiahla k nim Lenku. Desaťročná hrala ligu s chalanmi, ktorí mali štrnásť-pätnásť rokov. A mnohých strčila do vrecka.
Skúsená trénerka oceňuje, že je všestranná, venuje sa aj iným športom. „Musí ešte zosilnieť, ale má dobrú techniku a cit pre hru. Vie ju čítať, má prehľad, dokáže odhadnúť, kedy treba podržať loptu a kedy zrýchliť. V jej veku je to pozoruhodné.“
Lenka žije futbalom celý týždeň, na ihrisku je šesť dní. „Štyrikrát trénujem a hrávam dva zápasy – v sobotu i nedeľu. Len jeden deň v týždni si dám pauzu. Vtedy sa viac venujem škole, doháňam, čo som zameškala.“
Nemá problémy ani v školských laviciach. Je premiantkou aj vo vedomostiach, aj v správaní. Ak jej vyjde čas, venuje sa aj basketbalu, florbalu, tenisu.
Rada by pokračovala v Bayerne
Čo ju najviac priťahuje na futbale?
„Nikdy som o tom príliš neuvažovala. Keď som bola malá, zobrala som loptu, začala som do nej kopať a bavilo ma to. Nezaoberala som sa ani tým, či je tento šport vhodný pre dievčatá, alebo že mám okolo seba samých chalanov. Keďže som takto vyrastala odmalička, bolo to pre mňa prirodzené.“
Teraz je jej úlohou najmä organizovať hru v strede poľa. „Rozdávam lopty spoluhráčkam, prihrávam na góly, ale ich aj rada strieľam. Myslím si, že mám dobrú techniku i rýchlosť, ešte by som chcela mať viac sily a tvrdšiu strelu.“
O rok ju čaká veľká zmena, začne študovať na gymnáziu v Bratislave, bude hrávať v slovanistickom drese. Ale už teraz kuje plány o zahraničnom pôsobení. „Rada by som študovala v Nemecku, ktoré je aj v ženskom futbale veľmoc, darí sa mu najmä vo Wolfsburgu a Bayerne Mníchov. Poznám niekoľko dievčat, ktoré si všimli tréneri na významných turnajoch. Dostali ponuky a odišli do zahraničia.“
Aj v slovenskom futbale najviac obdivuje tvorivých, technických, rýchlych hráčov, na prvom mieste Mareka Hamšíka a Miroslava Stocha. Mrzí ju, že ženský slovenský futbal sa zatiaľ na medzinárodnej scéne príliš nepresadil.
„Ale podľa mňa sa už blíži čas, keď sa to zmení. Máme dosť šikovných a talentovaných futbalistiek, naša sila rastie a verím, že sa už čoskoro dočkáme toho, že sa dostaneme aj na významný šampionát.“
To už bude asi úloha jej generácie. Lenka Kopčová by brala, keby sa jej cesta do veľkého futbalu začala práve teraz v Číne…