Tridsaťšesťročný rodák z Tajova, ktorý 34-krát reprezentoval Slovensko, po Banskej Bystrici a Interi Bratislava obliekal dres Bayeru Leverkusen, Interu Miláno, AC Parma, Blackburnu Rovers, 1. FC Norimberg. Od roku 2011 je hráčom Podbrezovej, ktorej výrazne pomohol k postupu z tretej ligy do najvyššej súťaže.
Často spomínate na bývalé slávne pôsobiská? Udržiavate kontakty?
Kontakty mám stále, chodím pomerne často do Norimbergu i Leverkusenu. Žijem však prítomnosťou a budúcnosťou. Pozerám sa dopredu. Keby som chcel žiť z minulosti, ďaleko by som sa nedostal.
Považujete za svoj osobný úspech aj postup z druhej slovenskej ligy?
Človek sa musí vedieť tešiť aj z menších vecí, lebo inak si nevychutná veľké. Toto je malý úspech, najmä ak sa obzriem dozadu na moju futbalovú históriu. Keď má človek dvadsať rokov, inak to prežíva. Teším sa však rovnako, ako keď som prestupoval do veľkých klubov, alebo keď som získal s Norimbergom pohár. Postup prišiel na záver kariéry a som rád, že to zažil môj syn. Videl ma ešte hrať futbal.
Baví vás to ešte vo vašom veku a po skúsenostiach zo špičkových súťaží?
Inak by som to nerobil. V mojom veku musím však trénovať viac ako spoluhráči. Ak by som trénoval ako oni, už by som im nestačil. Potrebujem nejaký tréning v týždni navyše. Je to presne tak, ako hovorí Jardo Jágr – pauza je zlá. Dovolenka nemôže byť, telo musí byť stále v pohybe. Najmä zimná prestávka je dlhá, potrebujem stále čosi robiť. Povedali sme si, že ak sa ukáže šanca na postup, nebudeme sa jej brániť. Túto víziu sme mali a to bolo pre mňa dôležité.
Nájdete motiváciu aj v nasledujúcej sezóne a zahráte si po 15 rokoch najvyššiu slovenskú súťaž?
To ešte neviem, nerád by som to takto odkazoval cez noviny. Pred poslednými ročníkmi som vždy vravel, že táto sezóna je posledná. Nakoniec som sa rozhodol, že idem ďalej a som rád. Inak by som sa nedožil tohto postupu.
Čo zaváži v ďalšom rozhodovaní?
Treba to nechať trošku dozrieť. A je to aj vec vedenia a trénera. Uvidím, aké majú predstavy a podľa toho sa zariadim. Ja už nie som taký dôležitý. Tento úspech je dôležitý pre mladých hráčov, ktorí môžu ďalej rásť a otestovať sa s lepšími súpermi. Keď som prišiel, tak som na všetkých kričal, ťahal ich a nakoniec aj oni potiahli mňa, hoci skúsenosti potrebujeme a získavajú sa len rokmi. Naskočili sme na víťaznú vlnu, všetci si uvedomili, akú šancu majú. Už nebolo treba toľko hovoriť. Prišli ďalší skúsení hráči – Mišo Pančík, Jano Gajdošík. Aj pre mňa to bolo jednoduchšie, mohol som sa viac venovať svojej hre.
Čo znamená pre Podbrezovú historický postup?
Potrebovali sme túto šancu, posun, lebo inak by to bolo už len prešľapovanie na mieste. Bolo cítiť, že mužstvo čaká na túto kvalitatívnu zmenu.
Spomenuli ste syna. Aj on vás motivoval?
Samko ma tiež ťahal, má sedem rokov, ale, beťárisko, hrá za banskobystrickú Duklu, lebo z logistického pohľadu nie je jednoduché chodiť na tréningy do Podbrezovej. Už mi oznámil, že ak postúpime, nebude fandiť ani mne, ani Podbrezovej. Musíme to doma nejako vyriešiť…
To bude vážne derby Banská Bystrica – Podbrezová…
To teda bude… Ale pre nás bude každý zápas s každým súperom dôležitý, nový, historicky prvý. Som zvedavý, ako zareagujú fanúšikovia, či budú chodiť na zápasy, či ich bude viac ako doteraz. Chceli sme ich pritiahnuť, zaplniť štadión, ale zatiaľ sa nám to príliš nedarilo.
Musí sa mužstvo posilniť?
Bolo by fajn, keby zostalo pokope a na dvoch – troch postoch sa posilnilo. Neviem, koľkí hráči budú chcieť bojovať za Podbrezovú. Nám nestačí len prísť si zahrať, potrebujeme hráčov, ktorí prinesú do tímu kvalitu.
Ako vidíte šance Podbrezovej?
Dúfam, že to mužstvo zvládne, ale bude to ťažšie a bude musieť viac pracovať. Nebude stačiť, čo doteraz, zopár zápasov sme uhrali aj vtedy, keď sme nehrali dobre. Máme však už nejaký systém a vieme, čo chceme hrať. Doteraz sme bojovali na čele, teraz sa budeme usilovať v súťaži udržať. Pokúsime sa aj v závere sezóny vyhrávať. Odteraz sa už začína príprava na najvyššiu súťaž.