Z futbalovej handry vyrástla moderná dáma

Len máločo dokáže na seba strhnúť takú pozornosť ako futbalová lopta. Platilo to pred stáročiami, platí to aj dnes. Napriek tomu, že prešla vývojom, počas ktorého sa výrazne menila jej podoba. Z nevábne pôsobiaceho kusa handry vyrástla na supermodernú dámu. Jej najnovšiu verziu predstavili pred pár dňami. Dostala meno Brazuca a hviezdy na čele s argentínskym kúzelníkom Lionelom Messim ňou budú páliť na brankárov na budúcoročných majstrovstvách sveta v Brazílii.

„Mal som tú česť otestovať ju a musím priznať, že je skvelá,“ vraví o dosiaľ poslednom prírastku do rodiny futbalových lôpt najlepší hráč planéty.

Brazuca je trinástou oficiálnou loptou pre svetový šampionát. Má však oveľa viac predchodcov.

Ľudská lebka či mechúr z kravy

Prvá futbalová lopta má už viac ako tritisíc rokov. Pochádzala z Číny a tvorili ju zvieracie kože pospájané do guľatého tvaru. Iný postup zvolili Mayovia či Aztékovia. Na výrobu lopty použili latex, ktorý získali pri ťažbe dreva. Nezaostávali ani starovekí Egypťania, ktorí si dopriali loptové hry vďaka tomu, že do plátna zabalili zrno.

Do zaujímavej podoby posunul vývoj lopty stredovek – ľudia naháňali lebku. Niektoré legendy hovoria dokonca o hre, počas ktorej ju dedinčania kopali pred sebou až dovtedy, kým s ňou nedorazili do susednej dediny.

Dôležitý posun nastal okolo roku 1600. Futbal sa v tom čase stával stále populárnejším športom a tak sa ľudia čoraz viac zamýšľali nad zdokonalením toho najpodstatnejšieho. Svetlo sveta tak uzrela lopta z močového mechúra kravy či ošípanej. Keďže tento materiál len ťažko držal rovnaký tvar a ľahko sa prepichol, prišli vynaliezavci so zlepšením. Mechúr obalili do kože. Lopta tak bola omnoho odolnejšia proti zničeniu.

Prevratná guma pána Goodyeara

Zrejme najvýznamnejší vo vývoji futbalovej lopty je rok 1855. Muž menom Charles Goodyear vynašiel vulkanizovanú gumu. Rodák z New Havenu zabránil špeciálnym procesom tomu, aby sa guma v teple zdeformovala. Lopta tak nadobudla stály tvar. O necelých dvadsať rokov neskôr mohla prísť Anglická futbalová asociácia s jej oficiálnymi rozmermi – obvod stanovila na 68,6 až 71,1 centimetra, čo platí dodnes.

Foto: Reuters, STRINGER/BRAZIL

Brazuca Brazuca - lopta, s ktorou sa bude hrať na šampionáte v Brazílii.

Netrvalo dlho a v Glasgowe začali firmy Mitre a Thomlinson's s ma­sovou výrobou lôpt. Každú z nich potiahli kravskou kožou. Tie najkvalitnejšie sa pýšili kožou z kravskej kostrče, menej kvalitné z chrbta a pliec. Kožené lopty sa usadili na futbalových trávnikoch na niekoľko desaťročí. „Pamätám si ešte na tie so šnurovaním. Keď koža nasiakla vodou, bola lopta na konci zápasu aj trikrát ťažšia,“ spomínal v českých médiách 71-ročný Ivo Viktor, brankár československých majstrov Európy z Belehradu 1976.

S rovnakými loptami hrali futbalisti aj na premiérových majstrovstvách sveta v Uruguaji 1930. O štyridsať rokov neskôr dostala lopta nový dizajn, ktorý sa stal legendárnym. Skladala sa z 32 päťuholníkov – 20 bielych a 12 čiernych. Dostala meno Telstar a potešila všetkých majiteľov čierno-bielych televízorov. Na obrazovke totiž bola omnoho viditeľnejšia.

Od Tanga po Brazucu

Firma Adidas následne prišla s loptou Tango, ktorá sa stala symbolom svetových šampionátov od roku 1978 až po turnaj v roku 2002. Hneď premiérová obdoba Tanga, ktorá niesla prívlastok Durlast, vstúpila do histórie ako najdrahšia lopta vo futbalovej histórii. Jeden kus stál takmer 300 amerických dolárov.

Prvou ultramodernou loptou nového tisícročia bola Fevernova. Pred MS 2002, ktoré hostili Japonsko a Južná Kórea, sa však dočkala pre svoje nevyspytateľné vlastnosti veľkej kritiky.

„Pripomína mi skákaciu loptu pre deti,“ netajil svoje pocity Gianluigi Buffon, brankár talianskej reprezentácie. Naopak, o štyri roky neskôr uchvátila hráčov Teamgeist – prvá lopta, ktorá sa už neskladala z 32, ale len zo 14 dielov.

Nemecký gigant vo výrobe športového oblečenia a potrieb posunul hranice vývoja lopty ešte ďalej pred tromi rokmi. Pred svetovým šampionátom v Južnej Afrike ukázal svetu Jabulani, ktorú zošili len z ôsmich dielov a pri jej výrobe použili polyuretánové materiály.

„V posledných rokoch sa futbal posúva míľovými krokmi vrátane lopty. Jabulani bola obrovským skokom vpred,“ vravel Pavel Nedvěd. Iný názor na loptu mali brankári, ktorých jej nevyspytateľný let často zosmiešnil. „Je otrasná,“ tvrdil španielsky gólman Iker Casillas.

Brazuca, ktorú otestovalo 600 futbalistov, vyjadruje národnú hrdosť Brazílčanov. „Má už len šesť identických panelov a jedinečný povrch, ktorý ponúka lepšiu priľnavosť, stabilitu a aerodynamiku,“ píše vo svojom oficiálnom vyhlásení Adidas.

Napriek tomu, že Brazuca je supermodernou loptou, nie je ani zďaleka číslo jeden. Existuje totiž už prototyp lopty, ktorý vďaka špeciálnej technológii neprichádza o vzduch a mení farbu zakaždým, keď sa dostane za bránkovú či autovú čiaru. Je tak zároveň výbornou pomôckou pre rozhodcov.